LONDÝN 4. apríla (SITA/AFP) - Británia navrhla Iránu priame bilaterálne rokovania ohľadom zadržiavania 15 príslušníkov britských námorných síl po tom, ako Londýn oznámil, že obe krajiny nadviazali v utorok v noci bližšie kontakty. Podľa kancelárie britského premiéra Tonyho Blaira Británia teraz čaká na odpoveď iránskej strany, kedy sa navrhované spoločné rokovania môžu začať. Kancelária ďalej vyhlásila, že obe krajiny majú rovnaký záujem na vyriešení sporu.
Vo vyhlásení premiérovej kancelárie sa uvádza, že medzi Britániou a Iránom prebehla v utorok večer bližšia komunikácia vrátane kontaktu priamo s Alím Laridžáním, predsedom iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť. "Na základe týchto (rozhovorov) premiér usúdil, že obe strany zdieľajú túžbu po skorom riešení tejto záležitosti prostredníctvom priamych rokovaní." Britské ministerstvo zahraničných vecí pre agentúru AFP potvrdilo, že iránsky veľvyslanec Rasúl Movahedían sa v utorok večer stretol so štátnym tajomníkom britského ministerstva zahraničia Davidom Triesmanom, čo bolo ich ôsme stretnutie v priebehu desiatich dní. Britská ministerka zahraničných vecí Margaret Beckettová medzitým novinárom povedala, aby sa neunáhlili v očakávaní, že záležitosť so zajatými námorníkmi sa rýchlo vyrieši.
Blair v utorok uviedol, že spor s Iránom v súvislosti so zadržiavanými námorníkmi je v "rozhodujúcej" fáze potom, čo Laridžání povedal, že nové kontakty by mohli pomôcť ukončiť krízu. Blair však zároveň upozornil, že by mohol byť donútený prijať "tvrdšie rozhodnutie", ak námorníci nebudú prepustení, keďže iránsky viceprezident Parvíz Davúdí zopakoval, že Londýn musí priznať, že v čase zajatia boli v iránskych teritoriálnych vodách. "Najbližších 48 hodín bude doslova rozhodujúcich," povedal Blair pre glasgowskú rozhlasovú stanicu Real Radio. Príslušníkov britského námorníctva zajali iránske sily 23. marca vo vodách Perzského zálivu. Veľká Británia tvrdí, že ich zajali v irackých vodách, kde vykonávali bežnú prieskumnú misiu. Incident sa odohral na približne 200-kilometrovej vodnej ceste Šatt al-Arab, ktorú tvorí ústie Eufratu a Tigrisu do Perzského zálivu rozdeľujúce územie Iraku a Iránu. Presná poloha hraničnej čiary je však desiatky rokov sporná.
