BRATISLAVA 2. apríla (SITA) - V pondelok začali obe strany vyostreného sporu v súvislosti s pätnástimi zadržanými príslušníkmi britského námorníctva zmierňovať rétoriku. Británia vyjadrila ochotu rokovať s Iránom o spôsoboch, ktorými by sa obe krajiny mohli v budúcnosti vyvarovať ďalších konfliktov v sporných vodách Perzského zálivu a Irán zase informoval o "pozitívnych zmenách" v postoji Británie, z dôvodu ktorých televízne stanice nebudú zverejňovať ďalšie videozáznamy, na ktorých sa britskí námorníci priznávajú k vstupu do iránskych výsostných vôd.
Všetkých pätnásť britských námorníkov sa totiž údajne priznalo k nelegálnemu vstupu do iránskych výsostných vôd. Informovala o tom iránska spravodajská televízia al-Alám, ktorá sa však neodvolala na žiadny zdroj. Televízia doteraz odvysielala zábery štyroch vojakov zo skupiny, ktorí sa priznali, že vo chvíli zadržania sa nachádzali v iránskych vodách. Na záberoch, ktoré ešte v nedeľu večer odvysielala televízia al-Alám, stáli dvaja britskí námorníci, najprv jeden a potom druhý, pred mapou Perzského zálivu a ukazovali, kde ich chytili a ako k tomu došlo. Iránska televízia odvysielala nahrávky bez pôvodného zvuku a to, čo vojaci údajne rozprávali na kameru, prerozprával redaktor. Výpovede vojakov však vzápätí aj s originálnym zvukom odvysielala britská spravodajská televízia Sky News.
Britská vláda rezolútne odmieta, že námorníci vstúpili do iránskych vôd, a vyjadrila podozrenie, že priznania sú vynútené. Naďalej bezpodmienečne trvá na prepustení svojich vojakov. Ako uviedol hovorca premiéra Tonyho Blaira, "takzvané" priznania nemôžu ovplyvniť snahu o záchranu posádky prostredníctvom diplomatických kanálov. "Iránci poznajú britskú pozíciu a vedia, že zinscenované televízne vystúpenia nemôžu túto pozíciu zmeniť," uviedol pred ministerským zasadnutím vládneho krízového výboru. Podľa Londýna skupina operovala v irackých vodách na základe mandátu OSN. Nedeľník The Observer však priniesol informácie, že britské ministerstvo obrany v súčasnosti nevylučuje, že pri určovaní polohy britského plavidla v okamihu zadržania iránskymi silami mohli nastať chyby. Jedným z cieľov vyšetrovania kauzy je totiž aj objasnenie "záležitostí navigácie" a otázok námorného práva napriek tomu, že ministerstvo minulý týždeň zverejnilo mapu a súradnice, ktoré mali jednoznačne dokázať, že 15 britských námorníkov zadržali v irackých vodách.
Amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorý v sobotu označil konanie Iránu za "neodpustiteľné správanie", Irán vyzval, aby sa do konfliktu s Britániou neplietol. "Bude lepšie, ak sa americký prezident zdrží neuvážených komentárov, ktorým chýba akákoľvek racionalita," povedal v iránskej štátnej televízii hovorca ministerstva zahraničných vecí Muhammad Alí Husajní. Británii vyjadril solidaritu aj francúzsky prezidentský kandidát Nicolas Sarkozy, ktorý v pondelok na tlačovej konferencii v Paríži povedal: "Zadržiavanie britských vojakov ako väzňov je neprijateľné a ja to absolútne odmietam. Nemyslím si, že úder proti Iránu by pomohol vyriešiť situáciu, ktorá je už teraz veľmi komplexná a veľmi nebezpečná.
Príslušníkov britského námorníctva zajali iránske sily 23. marca vo vodách Perzského zálivu. Veľká Británia tvrdí, že ich zajali v irackých vodách, kde vykonávali bežnú prieskumnú misiu. Incident sa odohral na približne 200-kilometrovej vodnej ceste Šatt al-Arab, ktorú tvorí ústie Eufratu a Tigrisu do Perzského zálivu rozdeľujúce územie Iraku a Iránu. Presná poloha hraničnej čiary je však desiatky rokov sporná. Rieka Šatt al-Arab patrila do roku 1975 v celej šírke Iraku, v marcovej Dohode z Alžíru sa však lídri stanovili, že hranicu bude tvoriť spojnica najhlbších miest koryta, ktorej predĺženie tiež rozdeľuje vody Perzského zálivu. Poloha hraničnej čiary sa tak stále mení a nový priebeh má určovať spoločná komisia. Ako však nedávno uviedol britský admirál Alan West, komisia nezasadala už mnoho rokov. Spory o územie a vodnú cestu boli jednou z významných príčin iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 až 1988.
