Nitra 8. apríla (TASR) - Dni Veľkého týždňa pred Veľkou nocou boli v minulosti na dedinách sprevádzané rôznymi hrami, zvykmi, tradíciami a folklórom viažucim sa k veľkému sviatku kresťanov - zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. Zrod večného života spájal ľud s oslavou príchodu jari, víťazstva nad chorobami, života nad smrťou.
Na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví, z podobných pohnútok brodili vodou kone a kravy a na pašu ich vyháňali posvätenými halúzkami. Svine a kravy šľahali gazdovia gaťami a natierali slaninou, aby mali veľa mláďat a boli tučné. Gazdinky obchádzali domy, stajne a sýpky, zvonili zvoncami a zväzkami kľúčov, čo malo odplašiť myši. Na Zelený štvrtok sa odporúčalo siať, ale len do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa na krížnych cestách začali schádzať bosorky.
V magickú silu Veľkého piatku verili záhradkári. Štepili stromy, do hriadok a na medze zapichovali kosť zo šunky, aby odplašili krtkov. Na poliach gazdovia nepracovali. Verilo sa, že na Veľký piatok sa zemou nesmie hýbať, pretože by nezarodila.
Slávnostnejší a cirkevný charakter mala na dedine Biela sobota. Veriaci v očakávaní zmŕtvychvstania Ježiša zdobili príbytky, v lampách vymieňali olej a spoločne ho pálili v kostoloch.
Predveľkonočný štyridsaťdňový pôst sa skončil na Veľkonočnú nedeľu. Ľudia priniesli do kostola jedlá, kde ich kňaz posvätil. Takýmto jedlám pripisovala ľudová tradícia magické a liečivé účinky.
