Prvý apríl je tradične sviatkom vtipkárov, ktorí sa pokúšajú napáliť druhých. Ale tento rok má Alex Boesa, kurátor virtuálneho Múzea vtipov, zlú správu pre všetkých, ktorí chcú uveriť neuveriteľnému – dobrý vtip, na ktorý by sa dalo skočiť, sa hľadá ťažko.
LOS ANGELES. Múzeum, ktoré existuje len na internetovej adrese, napriek nádherným fotografiám jeho neexistujúcej budovy v San Diegu, vydalo svoj každoročný zoznam niekoľkých najlepších mystifikácií. V záujme pravdy viac–menej pridalo poznámku, že tento rok sa nič na tomto zozname pred 1. aprílom nezmenilo.
„Nemáme tento rok žiadne nové vstupy,“ hovorí Boesa, autor troch kníh o svojej obľúbenej téme vrátane Hippo Eats Dwarf, a Field Guide to Hoaxes and v Other B.S. (Hroch žerie trpaslíka alebo Cezpoľný sprievodca po mystifikáciách a ďalších kľukatých brehoch).
Vedie švajčiarska úroda špagiet
„Na dobrý chyták je potrebná vzácna kombinácia, ktorá prepojí niečo smiešne do takej formy, že tomu ľudia uveria,“ dodáva. Stačí sa pozrieť do najlepšej desiatky: všetko sú to príklady novinárskych kačíc, na ktoré ľudia skočili – na čele so „švajčiarskou úrodou špagiet“.
Tá vznikla vďaka spravodajskému programu Panoráma britskej televízie BBC, ktorá v roku 1957 oznámila, že vďaka miernemu počasiu a vyničeniu obávaného moľa špagetového si švajčiarski farmári užívajú neobvykle bohatú špagetovú úrodu. Zábery ukazovali švajčiarskych dedinčanov, ako sťahujú zo stromov pramene špagiet. Briti po reportáži zaplavili televíziu telefonátmi s otázkami, ako si vypestovať špagetovníky.
Nylonová pančucha a tibetský bejzbalista
Ďalšou mystifikáciou na zozname je správa, ktorú v roku 1962 odvysielala švédska televízia. Radila divákom, ako si zmeniť svoju čiernobielu televíziu na farebnú – stačí cez obrazovku natiahnuť nylonovú pančuchu. Skúsilo to údajne státisíce ľudí.
A potom tu bol prípad Sidda Fincha, nádejného nadhadzovača, ktorý túžil hrať za bejzballový klub Mets – teda aspoň podľa príbehu, ktorý vyšiel v apríli 1985 v časopise Sports Illustrated. Podľa neho dokáže Finch hodiť bejzbalovú loptičku rýchlejšie než ktokoľvek iný, pretože sa „umenie nadhodu“ učil v tibetskom kláštore pod vedením „veľkého svätého básnika lámu Miláraspu“.
