Kráľ František I. vymanil svoj dvor spod vplyvu cirkvi. Mravy sa uvoľnili, dvorania si mohli dopriať zábavy. Cirkev o svoju moc bojovala, no milovník žien a umenia dokázal kľučkovať medzi ňou a svojimi záľubami. Zomrel v roku 1547 - pred 460 rokmi.
Upevniť kráľovskú moc vo Francúzsku bolo možné len oslabením vplyvu cirkvi a najsilnejšieho európskeho rivala - Karola V. Habsburga. Francúzsky dvor stratil územia v Taliansku za vlády Ľudovíta XII.
Jeho následník František I. a manžel jeho dcéry - jemnej a nie príliš peknej Klaudie - titul kráľa vyženil. Bol synom kráľovho bratranca z bočnej vetvy rodu Valois a šťastie mal v tom, že vo Francúzsku sa vládcami stávali len muži. Kráľovná Klaudia, s ktorou mal sedem detí, žila v ústraní, venovala sa modlitbám a vyšívaniu, a po vysiľujúcich pôrodoch v roku 1514 umrela.
Neúspešný kráľ-rytier
František zároveň vyženil aj povinnosť navrátiť stratené územia. Mal však vlastné ambície, usiloval sa o titul cisára Svätej ríše rímskej. Spory s Karolom V. viedli k štyrom vojnám medzi panovníkmi a pre Františka I. neboli úspešné.
Prvá vojna sa začala roku 1521 - francúzsky kráľ ju prehral, pri Pávii ho Karol V. dokonca zajal a donútil podpísať madridskú mierovú dohodu. Že ju dodrží, mali zaručiť jeho maloletí synovia ako rukojemníci. Kráľovná matka, ktorá vládla ako regentka počas Františkovej neprítomnosti, súhlasila s vydaním vnukov, na ktorých jej nezáležalo, tak ako na synovi.
Pri preberaní rukojemníkov sa prvýkrát objavuje ďalšia významná postava francúzskych dejín, dvorná dáma Diana de Poitiers, neskoršia milenka Františkovho syna Henricha, ktorý bol vo veku jej dcéry. O Diane sa hovorilo aj v súvislosti so sprisahaním jej otca proti Františkovi I. – svojou krásou vraj kráľa upútala, a otca, ktorému hrozila smrť, oslobodili.
Hoci František mal pre ženy veľkú slabosť, neexistuje však dôkaz, že by Diana pred synom bola aj milenkou jeho kráľovského otca. Španielsko chlapcov prepustilo za vysoké odstupné až po štyroch rokoch. Mier spečatila svadba vdovca Františka s Karolovou sestrou Eleonorou.
Na svadbe si František všimol vzťah Diany a Henricha - vraj ju poprosil o pomoc pri výchove chlapca a Diana mu sľúbila, že ho urobí svojím rytierom. František potom už nemal žiadnych ďalších potomkov.
Spojil sa so sultánom aj s pápežom
Manželstvo vojnám s Karolom V. nezabránilo. František strácal postupne územia - Neapolsko, Milánsko, Florenciu, a v snahe poraziť nepriateľa uzavrel spojenectvo s Tureckom. Zmluva so sultánom mu zaručovala dôležité privilégiá v obchode s Tureckom a Turci pomáhali v boji proti Španielsku. Vojny však František, hoci mal titul kráľ-rytier, jednu za druhou prehral. Habsburgovci sa upevnili v strednej Európe, v Belgicku a Španielsku, ich snahu ovládnuť kontinent zmarila až tridsaťročná vojna. František sa ešte snažil o spojenectvo s rímskou cirkvou, a to aj po príchode kalvinov-hugenotov do krajiny. Uzavrel s pápežom konkordát, podľa ktorého dostal právo dosadzovať vo Francúzsku cirkevných hodnostárov, a hugenotov prenasledoval. V domácej politike bol kráľ oveľa úspešnejší ako v zahraničnej.
Uchoval diela renesancie
Na svojich ťaženiach do Talianska sa stretol s novým umením renesancie a osobne aj s Leonardom da Vinci, ktorého pozval do Francúzska. Jeho dvor sa zaslúžil o to, že sa zachovali mnohé významné diela tých čias, ktoré sú súčasťou francúzskeho kultúrneho dedičstva.
Kráľ zomrel v roku 1547. Krajina zostala aj po neúspešných vojnách dosť silná, a kráľovská moc spela k absolutizmu, hoci Františkova túžba stať sa Alexandrom Veľkým tých čias, sa mu nesplnila.
