Uviedol to v stredu Róbert Kirnág, riaditeľ Odboru vnútorných záležitostí a inštitúcii Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí SR, ktorý bol jedným z rečníkov na konferencii nesúcej názov Polstoročie integrácie - polstoročie vytvárania spoločných hodnôt v Európe. Konferenciu organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s MZV SR a konala sa v Kongresovej sále ministerstva v Bratislave.
Ako ďalej uviedol Kirnág, "vláda mala od nemeckého predsedníctva veľké očakávania, ktorým by však mala zodpovedať rovnako veľká miera podpory". Podľa Kirnága si Slovensko želá pevné základy únie, a preto "sa treba uistiť, že sú dotiahnuté jej základné atribúty, ako je slobodný pohyb tovarov či služieb". Za rovnako dôležité považuje to, že Berlínska deklarácia obsahuje zmienku o otvorenosti únie, teda prísľub ďalšieho rozširovania. Kirnág označil deklaráciu za konsenzuálnu dohodu, akýsi odrazový mostík pre júnovú Európsku radu. Čo sa týka budúcnosti euroústavy, za kľúčový rok považuje Kirnág rok 2009.
Po Kirnágovi sa slova ujala Darina Malová, riaditeľka Centra pre teritoriálne a medzinárodné štúdiá Univerzity Komenského. Tá sa vo svojom príspevku "Nezamýšľané dôsledky rozširovania EÚ: transfer menšinovej politiky na úroveň EÚ" zamyslela nad vkladom nových členských krajín do diskusií o budúcej podobe únie. Malová skonštatovala, že pre úniu je menšinová politika skôr "vývozným artiklom" do kandidátskych krajín a nových členských štátov a riešenie a celková koncepcia postavenia menšín na úrovni Európskej únie chýba.
V diskusii o spoločných hodnotách EÚ za problém označila Malová neznalosť histórie, keďže Európa nemá len židovsko-kresťanské korene, ale svoje hodnoty môžeme odvodzovať i od humanizmu a racionalizmu. V rámci EÚ ona sama uprednostňuje zakotvenie všeobecných hodnôt, ako sú ľudské práva, demokracia ako forma vlády a trhová ekonomika, pretože na spoločnom napĺňaní konkrétnych hodnôt by sa národné štáty nedohodli. Naplnenie konkrétnych hodnôt ponecháva na národné štáty, teda princíp subsidiarity môže podľa Malovej slúžiť ako hodnotový základ v rámci EÚ. Iný rozmer do diskusii o európskej identite a spoločných hodnotách vniesol hudobník a zástupca občianskeho sektora Anton Popovič, ktorý vo svojom príspevku "Hudba ako nástroj budovania európskej identity a európskych hodnôt?" informoval i o projekte Slovensko - Maďarsko: Umenie kultúrnej komunikácie.
Lídri Európskej únie schválili v nedeľu Berlínsku deklaráciu, v ktorej sa zaviazali nájsť východisko z inštitucionálnej krízy ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.
