Návrh zákona (NATO Freedom Consolidation Act 2007), ktorý schválil 15. marca Senát, predpokladá vyčleniť 12 miliónov dolárov (vyše 300 miliónov Sk) na pomoc Albánsku, Chorvátsku, Macedónsku, Gruzínsku a Ukrajine, krajinám, ktoré "jasne vyjadrili túžbu vstúpiť do NATO a usilovne pracujú na splnení špecifických požiadaviek členstva".
Dovedna 30 miliónov dolárov (vyše 700 miliónov Sk) pôjde z amerického rozpočtu týmto krajinám v rokoch 2008-12 podľa návrhu, ktorý musí ešte podpísať prezident George W. Bush, spresnila ruská tlačová agentúra Ria-Novosti.
Gruzínsko má intenzívnu snahu vstúpiť do NATO, odkedy sa na Západe vzdelaný prezident Michail Saakašvili dostal k moci po masových protestoch v roku 2003.
Kaukazská republika dúfa, že členstvo v aliancii jej pomôže opäť získať kontrolu nad Abcházskom a Južným Osetskom, separatistickými provinciami, ktoré podľa Tbilisi podporuje Rusko. Moskva pomohla začiatkom 90. rokov ukončiť krvavé konflikty v týchto regiónoch a odvtedy tam udržuje svoje mierové jednotky.
Ukrajina je rozdelená v otázke vstupu do NATO. Proti snahám prezidenta Viktora Juščenka o členstvo vystupuje proruský premiér Viktor Janukovyč, podľa ktorého krajina ešte nie je pripravená na takýto krok.
Myšlienka členstva nie je obľúbená medzi rusky hovoriacim obyvateľstvom na východe Ukrajiny. Masové protesty proti NATO sa konali vlani na Krymskom polostrove po tom, ako americká nákladná loď dopravila do miestneho prístavu vojenskú výbavu pred plánovaným cvičením aliancie.
Podľa prieskumu verejnej mienky viac ako polovica Ukrajincov nemá záujem o vstup svojej krajiny do NATO, nepriateľskej organizácie bývalého Sovietskeho zväzu.
Moskva, ktorá je znepokojená vybudovaním základní NATO na pôde bývalých sovietskych spojencov v pobaltskom a stredoázijskom regióne, ostro namieta voči vstupu Gruzínska a Ukrajiny do aliancie. Táto perspektíva podľa nej ohrozuje bezpečnosť Ruska a nabáda k novým pretekom v zbrojení.