Dublin 25. marca (TASR) - Íri sú milí, k cudzincom priateľskí a otvorení ľudia, zhodujú sa Slováci žijúci v Írsku. Pokiaľ človek zároveň nemá problém s jazykom, uplatní sa tu ľahko.
Jozef Selský prišiel do Írska v auguste 1949. Na Slovensku bol v tom čase osobným tajomníkom povereníka priemyslu a obchodu. "Keď sme sem prišli, tak to bol veľmi ťažký začiatok. Pracoval som v nejakej garáži," priblížil svoje prvé skúsenosti. Hneď, ako sa zlepšil v angličtine, však začal pracovať v oblasti obchodu a odvtedy sa mu darí.
Tvrdí, že Íri majú v súčasnosti Slovákov veľmi radi. Ešte nedávno pritom ani nevedeli, kde sa Slovensko nachádza. "Keď som povedal, že som zo Slovenska, tak povedali: Áno, to poznáme, v Ľubľane už sme boli," spomína pán Selský. Zároveň dodáva, že Írsko bolo v minulosti omnoho chudobnejšie ako Slovensko. Jeho vzostup nastal najmä po tom, keď Írsko vstúpilo do Európskej únie (EÚ). Stalo sa tak v roku 1973. "Teraz sa to ani nedá porovnať s tým, čo bolo," uzatvára najdlhšie žijúci Slovák v tejto krajine.
Podobnú skúsenosť s Írmi má aj mladšia generácia. Pán Michalík s manželkou Silviou žije v Dubline už 12 rokov a podľa jeho slov sa mu "žije super". Obaja manželia pracujú v reštauračnom biznise ako manažéri v pomerne známej kaviarni. "Íri sú strašne priateľskí a milí," vysvetľuje pán Michalík svoje pocity zo života v cudzine.
Počas svojho pôsobenia v Írsku pritom zistil, že v tejto krajine sú ľudia nezávislejší a sebavedomejší. Zároveň sú hrdí na svoju krajinu, čo podľa neho Slovákom chýba. "Neviem čím to je. U nás doma sme takí zakríknutí," myslí si mladý reštauračný manažér.
Pre začiatok života v cudzine je veľmi dôležité, aby sa človek zbavil jazykovej bariéry. "Keď prídete do sveta a neovládate jazyk, tak človek je zakríknutý. Keď sa však už človek v tom jazyku oťuká, tak získa v komunikácii potrebné sebavedomie," zdôrazňuje. Pre neho osobne bol tento okamih obrovským zlomom jeho života v cudzine. Preto odporúča všetkým, nielen mladým, ale aj starším ľuďom, študovať predovšetkým cudzie jazyky. Bez nich sa to dnes podľa neho, a to najmä v cudzine, ďaleko dotiahnuť nedá.
Za ten čas, čo pán Michalík v Írsku žije, má pocit, že sa krajina stala kozmopolitnejšou. V 90. rokoch minulého storočia Írsko zažilo obrovský hospodársky rozmach a postupne sa stalo 2. najbohatšou krajinou v EÚ. Dublin je v súčasnosti podľa neho veľmi kozmopolitné mesto, kde sa stretáva veľa rozličných kultúr. "Odráža sa to napríklad na tom, čo máme všetci radi - na kuchyni. Je tu strašne veľa rôznych reštaurácií s rôznymi typmi jedál, ako aj veľmi veľa kaviarní," približuje miestnu atmosféru. Vie o čom hovorí, pracuje predsa v reštauračných službách.
Íri sú podľa neho veľmi otvorení a zvedaví pri spoznávaní iných kultúr. Aj keď sa to už prejavuje predsa len trochu menej ako pred 12 rokmi, keď pán Michalík do krajiny prišiel. "Vtedy sme boli strašne atraktívni. Kopa ľudí ani nevedela, kde je Slovensko," spomína. Po tom, ako Írsko po vstupe 10 nových členských krajín do EÚ v máji 2004 pre ich občanov otvorilo ako jedna z mála krajín "starej" Európy bez odmedzení svoje hranice, nastal veľký príliv cudzincov. V súčasnosti sa to už občas odráža aj na tom, že niektorí ľudia vám dajú pocítiť, že ste cudzincom, upozorňuje. Viac ľudí teraz cestuje aj z Írska do zahraničia a poznáva tak viac cudzích krajín. "Naša atraktivita bola skrátka väčšia pred vstupom do únie," uzatvára pán Michalík, pričom však dodáva, že aj napriek tomu zostáva väčšina Írov voči novým obyvateľom svojej krajiny stále priateľská a otvorená.
So slovenskými krajanmi žijúcimi v Írsku sa dnes podvečer na úvod svojej štvordňovej oficiálnej cesty stretol aj prezident SR Ivan Gašparovič. V priateľskej a neformálnej atmosfére s nimi vo Farmleigh House, kde je aj s časťou delegácie ubytovaný, strávil takmer dve hodiny. V pondelok pokračuje vo svojom programe stretnutiami s írskou prezidentkou Mary McAleeseovou, premiérom Bertiem Ahernom či predsedami oboch komôr írskeho parlamentu, Rorym OďHanlonom a Rorym Kielyom.
(osobitný spravodajca TASR Vladimír Jombík) žab
