Únia prijala Berlínsku deklaráciu

Hlavy štátov a vlád 27 členských krajín sa dnes zaviazali k inštitucionálnej reforme Európskej únie do roku 2009.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Jacques Chirac.(Zdroj: REUTERS)

K inštitucionálnej reforme Európskej únie do roku 2009 sa dnes prijatím Berlínskej deklarácie zaviazali hlavy štátov a vlád jej 27 členských krajín.

Urobili tak v nemeckej metropole pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré položili základy únie. Deklaráciu podpísali nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering.

"Európa bola po stáročia ideou, nádejou pre mier a porozumenie. Táto nádej sa naplnila. Zjednotenie Európy nám umožnilo mier a blahobyt, prinieslo spolupatričnosť a prekonalo nezhody. Každý člen prispel k zjednoteniu Európy a posilneniu demokracie a právneho štátu. Vďaka túžbe ľudí zo strednej a východnej Európy po slobode je neprirodzené rozdelenie Európy dnes už minulosťou. Európska integrácia ukazuje, že sme si zobrali bolestivé ponaučenie z krviprelievania a dejín plných utrpenia. Dnes spolunažívame bok po boku tak, ako to nikdy predtým nebolo možné.

My, občianky a občania EÚ, sme zjednotení pre náš prospech." Plné znenie Berlínskej deklarácie

Svet si všíma rozdiely medzi cieľmi a realitou

O výraznom nesúlade medzi cieľmi Európskej únie a často prozaickou realitou píše dnes vo svojom komentári konzervatívny britský denník The Daily Telegraph, a túto skutočnosť považuje za dôvod neobľúbenosti EÚ.

Európski politici nemajú šancu urobiť z Európy najúspešnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo sveta, ako si určili za cieľ v roku 2000 v Lisabone, píše denník. Zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2020 o 20 percent je podľa denníka tiež nerealistické.

Komentár k 50. výročiu popísania Rímskych zmlúv uverejnil aj francúzsky nezávislý denník Le Monde, ktorý si všíma "krízu dôvery" v Európe, rast nacionalizmu a rozdiely medzi sľubmi a realitou v EÚ. Podľa denníka vedie rozširovanie k "politickému zrieďovaniu" Európy, ako i k vnútornej rivalite štruktúrovanejšieho hospodárskeho priestoru, čo potom prináša ťažkosti pri odbúravaní politického nacionalizmu.

Polovica občanov EÚ si myslí, že únia nezastupuje obyčajných ľudí

Viac ako polovica občanov krajín Európskej únie si myslí, že EÚ nereprezentuje obyčajných ľudí. Najviac sú o tom presvedčení Lotyši (74 percent), Maďari a Švédi. Len tretina s takýmto tvrdením nesúhlasí. EÚ nezastupuje obyčajných ľudí aj podľa šiestich z desiatich Slovákov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizovala agentúra TNS pre britskú organizáciu Open Europe pri príležitosti dnešných osláv 50. výročia vzniku EÚ.

Tri štvrtiny občanov EÚ podporujú názor, že o akejkoľvek novej zmluve, ktoré by dala únii väčšie právomoci, by sa malo rozhodovať v referende. Myslí si to tiež 64 percent Slovákov, čo je najmenej po Slovinsku a Holandsku. Za takéto referendá sú najmä Íri, Gréci, Briti a Česi.

Dovedna 28 percent občanov EÚ (17 percent Slovákov) si myslí, že únia by mala mať väčšie právomoci než doteraz a že by sa malo prijímať viac rozhodnutí na európskej úrovni. Jedna štvrtina respondentov (31 percent Slovákov) tvrdí, že EÚ by si mala uchovať svoje terajšie právomoci a nemala by dostať žiadne ďalšie. Štyria z desiatich opýtaných (33 percent Slovákov) uviedli, že EÚ by mala mať menej právomocí, než má teraz a viac rozhodnutí by malo byť podľa nich prijímaných na národnej alebo miestnej úrovni.

Zatiaľ čo Berlínska deklarácia uvádza spoločnú európsku menu ako jeden z úspechov Európskej únie, občania sú podľa prieskumu v tejto otázke rozdelení. Dovedna 49 percent respondentov z krajín eurozóny by sa chcelo vrátiť k národnej mene, zatiaľ čo 47 percent by v prípade možnosti výberu podporilo euro. Z 13 krajín, ktoré používajú euro, má spoločná mena väčšinovú podporu v šiestich štátoch - Írsku, Slovinsku, Luxembursku, Fínsku, Francúzsku a Belgicku. Najradšej by sa k národnej mene vrátili Gréci, kde sa za takýto krok vyslovilo sedem z desiatich opýtaných.

Ak by sa "zajtra" konalo referendum o zavedení eura, v 11 zo 14 krajín mimo eurozóny by bolo viac jeho odporcov než jeho stúpencov. Nesúhlas so vstupom Veľkej Británie do eurozóny je rekordne vysoký - proti prijatiu eura sa vyslovilo 77 percent Britov. Len Rumuni, Dáni a Malťania by hlasovali za prijatie eura. Celkovo 48 percent Slovákov by s prijatím eura nesúhlasilo, 41 by zavedenie spoločnej meny podporilo a ostatní sa nevedeli vyjadriť.

Najčastejšími odpoveďami na otázku, čo by sa malo v EÚ zmeniť, je stanovenie jasných limitov pre právomoci EÚ a zredukovanie obchodných prekážok voči rozvojovým krajinám. Za najmenej potrebné považujú občania zriadenie postu európskeho ministra zahraničných vecí, ďalšie rozširovanie a reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 14 192
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 857
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 133
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 485
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 800
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 619
  7. Kam do tepla v januári? 1 964
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 795
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 621
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 973

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trump útočí na Mexičanov, nemá rád Afroameričanov. Prezidentovi neveria, že nie je rasista.

KOMENTÁRE

Trumpova Amerika prichádza o líderstvo

Neschopnosť a nepredvídateľnosť Trumpa je dôvodom pádu povesti USA.

Neprehliadnite tiež

Pápež František navštívil v Peru oblasť zničenú záplavami

František odslúžil v meste Trujillo omšu, na ktorej sa zúčastnilo takmer 200-tisíc veriacich.

V Rumunsku protestovalo proti korupcii skoro 30-tisíc ľudí

Rumuni protestovali proti kontroverzným reformám.

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

Merkelová podporila plány na stretnutie zástupcov Únie a Turecka

Pracovné stretnutie má za cieľ zlepšiť vzťahy Bruselu a Ankary.

Pri požiari v indickej továrni zahynulo najmenej 17 ľudí

Požiar vypukol v továrni na výrobu zábavnej pyrotechniky v indickej metropole Naí Dillí.