Únia prijala Berlínsku deklaráciu

Hlavy štátov a vlád 27 členských krajín sa dnes zaviazali k inštitucionálnej reforme Európskej únie do roku 2009.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Jacques Chirac.(Zdroj: REUTERS)

K inštitucionálnej reforme Európskej únie do roku 2009 sa dnes prijatím Berlínskej deklarácie zaviazali hlavy štátov a vlád jej 27 členských krajín.

Urobili tak v nemeckej metropole pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré položili základy únie. Deklaráciu podpísali nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering.

"Európa bola po stáročia ideou, nádejou pre mier a porozumenie. Táto nádej sa naplnila. Zjednotenie Európy nám umožnilo mier a blahobyt, prinieslo spolupatričnosť a prekonalo nezhody. Každý člen prispel k zjednoteniu Európy a posilneniu demokracie a právneho štátu. Vďaka túžbe ľudí zo strednej a východnej Európy po slobode je neprirodzené rozdelenie Európy dnes už minulosťou. Európska integrácia ukazuje, že sme si zobrali bolestivé ponaučenie z krviprelievania a dejín plných utrpenia. Dnes spolunažívame bok po boku tak, ako to nikdy predtým nebolo možné.

My, občianky a občania EÚ, sme zjednotení pre náš prospech." Plné znenie Berlínskej deklarácie

Svet si všíma rozdiely medzi cieľmi a realitou

O výraznom nesúlade medzi cieľmi Európskej únie a často prozaickou realitou píše dnes vo svojom komentári konzervatívny britský denník The Daily Telegraph, a túto skutočnosť považuje za dôvod neobľúbenosti EÚ.

Európski politici nemajú šancu urobiť z Európy najúspešnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo sveta, ako si určili za cieľ v roku 2000 v Lisabone, píše denník. Zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2020 o 20 percent je podľa denníka tiež nerealistické.

Komentár k 50. výročiu popísania Rímskych zmlúv uverejnil aj francúzsky nezávislý denník Le Monde, ktorý si všíma "krízu dôvery" v Európe, rast nacionalizmu a rozdiely medzi sľubmi a realitou v EÚ. Podľa denníka vedie rozširovanie k "politickému zrieďovaniu" Európy, ako i k vnútornej rivalite štruktúrovanejšieho hospodárskeho priestoru, čo potom prináša ťažkosti pri odbúravaní politického nacionalizmu.

Polovica občanov EÚ si myslí, že únia nezastupuje obyčajných ľudí

Viac ako polovica občanov krajín Európskej únie si myslí, že EÚ nereprezentuje obyčajných ľudí. Najviac sú o tom presvedčení Lotyši (74 percent), Maďari a Švédi. Len tretina s takýmto tvrdením nesúhlasí. EÚ nezastupuje obyčajných ľudí aj podľa šiestich z desiatich Slovákov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizovala agentúra TNS pre britskú organizáciu Open Europe pri príležitosti dnešných osláv 50. výročia vzniku EÚ.

Tri štvrtiny občanov EÚ podporujú názor, že o akejkoľvek novej zmluve, ktoré by dala únii väčšie právomoci, by sa malo rozhodovať v referende. Myslí si to tiež 64 percent Slovákov, čo je najmenej po Slovinsku a Holandsku. Za takéto referendá sú najmä Íri, Gréci, Briti a Česi.

Dovedna 28 percent občanov EÚ (17 percent Slovákov) si myslí, že únia by mala mať väčšie právomoci než doteraz a že by sa malo prijímať viac rozhodnutí na európskej úrovni. Jedna štvrtina respondentov (31 percent Slovákov) tvrdí, že EÚ by si mala uchovať svoje terajšie právomoci a nemala by dostať žiadne ďalšie. Štyria z desiatich opýtaných (33 percent Slovákov) uviedli, že EÚ by mala mať menej právomocí, než má teraz a viac rozhodnutí by malo byť podľa nich prijímaných na národnej alebo miestnej úrovni.

Zatiaľ čo Berlínska deklarácia uvádza spoločnú európsku menu ako jeden z úspechov Európskej únie, občania sú podľa prieskumu v tejto otázke rozdelení. Dovedna 49 percent respondentov z krajín eurozóny by sa chcelo vrátiť k národnej mene, zatiaľ čo 47 percent by v prípade možnosti výberu podporilo euro. Z 13 krajín, ktoré používajú euro, má spoločná mena väčšinovú podporu v šiestich štátoch - Írsku, Slovinsku, Luxembursku, Fínsku, Francúzsku a Belgicku. Najradšej by sa k národnej mene vrátili Gréci, kde sa za takýto krok vyslovilo sedem z desiatich opýtaných.

Ak by sa "zajtra" konalo referendum o zavedení eura, v 11 zo 14 krajín mimo eurozóny by bolo viac jeho odporcov než jeho stúpencov. Nesúhlas so vstupom Veľkej Británie do eurozóny je rekordne vysoký - proti prijatiu eura sa vyslovilo 77 percent Britov. Len Rumuni, Dáni a Malťania by hlasovali za prijatie eura. Celkovo 48 percent Slovákov by s prijatím eura nesúhlasilo, 41 by zavedenie spoločnej meny podporilo a ostatní sa nevedeli vyjadriť.

Najčastejšími odpoveďami na otázku, čo by sa malo v EÚ zmeniť, je stanovenie jasných limitov pre právomoci EÚ a zredukovanie obchodných prekážok voči rozvojovým krajinám. Za najmenej potrebné považujú občania zriadenie postu európskeho ministra zahraničných vecí, ďalšie rozširovanie a reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  2. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  3. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  4. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  5. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  6. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  7. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  8. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  10. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 876
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 594
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 525
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 441
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 286
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 890
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 296
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 687
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 952
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 569

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Eurokomisár vyvracal tvrdenia z dotazníka, ktorý maďarská vláda poslala voličom

Timmermans porovnanie otázok s faktami prečítal za prítomnosti Orbána.

V Rusku zakázali organizáciu Otvorené Rusko, ostro kritizovala Kremeľ

Cieľom organizácie bolo podľa prokuratúry vyvolávať protesty a destabilizovať krajinu.

Nemeckého prokurátora chránia špecialisti, čelí písomným hrozbám

Predmetné súdne pojednávanie v pondelok nečakane pozastavili.

Detskú Nobelovu cenu získal nevidiaci aktivista z afrického Guinei-Bissau

Už zhruba 20 rokov vo svojej vlasti sa zasadzuje za práva postihnutých detí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop