Národným boľševikom zároveň prikázala, aby pozastavili svoje aktivity až do rozhodnutia súdu. Hovorca hnutia Alexander Averin pokladá túto iniciatívu za súčasť snáh vlády o likvidáciu hnutia. "Znamená to, že sa nás úrady boja," povedal agentúre AP. Informoval, že napriek rozhodnutiu prokuratúry Národní boľševici plánujú v sobotu ďalšie protestné zhromaždenie v Nižnom Novgorode.
Národných boľševikov vedie bývalý emigrantský spisovateľ Eduard Savenko, známejší pod pseudonymom Eduard Limonov. Svoju politickú kariéru odštartoval začiatkom 90. rokov v nacionalistickej Liberálnej demokratickej strane V roku 1994 založil hnutie Národných boľševikov, ktoré je zmesou radikálnej nacionalistickej a ľavicovej ideológie. V ich znaku je vlajka nacistického Nemecka, no hákový kríž je nahradený kosákom a kladivom. Skupina si pôvodne dala za cieľ vybudovať veľkú ruskú ríšu aj za cenu ozbrojeného boja.
Limonova v roku 2003 odsúdili na štyri roky väzenia za nelegálne vlastníctvo a predaj zbraní. Po predčasnom prepustení za dobré správanie reformoval Národných boľševikov a pripojil sa k opozícii proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V novembri 2005 ruský Najvyšší súd zakázal Národným boľševikom činnosť ako strane, skupina však pokračovala v aktivitách ako politické hnutie bojujúce za sociálnu spravodlivosť a propagujúce národné myšlienky.
3. marca hnutie spolu s ďalšími ľavicovými opozičnými zoskupeniami zorganizovalo protestné, protivládne zhromaždenie v Petrohrade. Asi 2000 účastníkov protestu však pochodovalo po nepovolanej trase, takže polícia zhromaždenie rozohnala a zadržala niekoľkých demonštrantov. "(Rozhodnutie prokuratúry o zákaze hnutia) je odpoveďou na pochod v Petrohrade a súčasťou nátlaku na opozíciu," vyhlásil v piatok Averin. Rozhodnutie prokuratúry podľa neho Národným boľševikom neublíži ako strane, ktorú už zakázali, no úrady môžu zintenzívniť perzekúciu jej členov.
Najvyšší súd zastavil činnosť liberálnej Republikánskej strany
Ruský Najvyšší súd v piatok nariadil zastavenie činnosti liberálnej opozičnej Republikánskej strany s tvrdením, že je príliš malá. Informoval o tom líder strany a poslanec Vladimir Ryžkov, ktorý tento krok považuje za snahu Kremľa zlikvidovať opozíciu pred decembrovými parlamentnými voľbami a budúcoročnými prezidentskými voľbami. Rozhodnutie prichádza len deň po tom, čo ruská prokuratúra požiadala Moskovský mestský súd o zákaz činnosti radikálneho hnutia Národní boľševici, ktoré stojí na čele nedávnych protivládnych protestov opozície.
Podľa nových ruských zákonov sa za stranu nemôže považovať zoskupenie, ktoré má menej než 50 000 členov a nie je zastúpené aspoň v polovici ruských provincií. Ryžkov však tvrdí, že Republikánska strana má
58 000 členov a svoje kancelárie má vo väčšine regiónov. Ryžkov sa chce proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu odvolať. "Toto je súčasťou politiky Kremľa na potlačenie opozície. Ich snahou je zabrániť opozičným stranám v účasti na voľbách," povedal v rozhovore pre agentúru AP.
Ruská prokuratúra začala podnikať kroky na zákaz radikálneho hnutia Národní boľševici. Vo štvrtok požiadala Moskovský mestský súd, aby hnutiu zakázal činnosť. Národným boľševikom zároveň prikázala, aby pozastavili svoje aktivity až do rozhodnutia súdu. Národných boľševikov vedie bývalý emigrantský spisovateľ a radikál Eduard Savenko, známejší pod pseudonymom Eduard Limonov. V novembri 2005 ruský Najvyšší súd zakázal Národným boľševikom činnosť ako strane, skupina však pokračovala v aktivitách ako politické hnutie bojujúce za sociálnu spravodlivosť a propagujúce národné myšlienky.
3. marca hnutie spolu s ďalšími ľavicovými opozičnými zoskupeniami zorganizovalo protestné, protivládne zhromaždenie v Petrohrade. Asi 2000 účastníkov protestu však pochodovalo po nepovolanej trase, takže polícia zhromaždenie rozohnala a zadržala niekoľkých demonštrantov. "(Rozhodnutie prokuratúry o zákaze hnutia) je odpoveďou na pochod v Petrohrade a súčasťou nátlaku na opozíciu," vyhlásil v piatok Averin.
aktualizované 12:18
