Brusel 22. marca (TASR) - Počas 50 rokov od tohto dátumu sa únia rozšírila od Atlantiku po Čierne more, počet jej členov sa zvýšil na 27 a počet jej obyvateľov narástol zo 160 miliónov na 488 miliónov.
EÚ je pripravená na víkednové oslavy
Koncerty rôzneho druhu, ohňostroje, športové podujatia, otvorené múzeá, typické národné dezerty, súťaže, sympóziá, debaty, výstavy, či sadenie stromčekov je v rozsiahlej víkendovej ponuke pripravenej po celej Európskej únii pri príležitosti osláv jej polstoročnej existencie.
Zatiaľ čo sa v Národnom historickom múzeu v nemeckej metropole Berlín stretnú európski lídri na neformálnom summite, na ktorom sa má podpísať Berlínska deklarácia pripomínajúca, o čo sa únia opiera, čo dosiahla a akým smerom sa chce uberať, v Ríme sa zíde na summite mládeže vyše 200 mladých Európanov. Na stretnutí budú aj oni diskutovať o budúcnosti únie a podporiť ich prídu viacerí poprední predstavitelia európskych inštitúcií, vrátane slovenského komisára Jána Figeľa.
Všetci občania únie si budú môcť urobiť program na víkend podľa ponuky jednotlivých krajín a miest. V Bruseli bude vystupovať množstvo spevákov či skupín vrátane Scorpions, Zucchero, Simply Red, na programe je však aj koncert luxemburského filharmonického orchestra i pouličné vystúpenia džezových hudobníkov.
Fanúšikovia Joa Cockera či Gianny Nannini by sa mali vybrať do Berlína, kde sa bude dať pretancovať celú noc zo soboty na nedeľu, ale takisto bude možné okrem koncertov navštíviť mimoriadne aj v noci viaceré berlínske múzeá. Nemecká metropola tiež ponúkne ochutnávku typických sladkostí zo všetkých 27 členských krajín.
Podobne ako v Nemecku, kde sa hudobníci zo všetkých členských štátov vydajú na turné po 50 nemeckých mestách, aj Portugalsko naplánovalo koncerty 220 kapiel po celej krajiny. Veľké hudobné šou čakajú na odštartovanie napríklad aj v Paríži.
Zatiaľ čo jedna z katalánskych rozhlasových staníc bude päť hodín vysielať priamo z Bruselu, v Madride budú študenti skladať obrovské puzzle s európskymi motívmi, v Lotyšsku či na Slovensku sa budú sadiť stromčeky a vo Viedni vznikne kvetinová mapa Európy s rozmermi 25x30 metrov. V Írsku a Holandsku si výročie pripomenú aj veriaci na omšiach.
Na športovcov čaká v Prahe polmaratón, pričom na trať vyrazí aj český komisár Vladimír Špidla. Futbalovým fanúšikom pripomenie okrúhle narodeniny únie aj klub FC Barcelona, keď sa pred víkendovým zápasom Barcelona-Levante objaví na trávniku zástava EÚ s rozmermi 25x19 metrov. K športovým podujatiam s narodeninovým pozadím treba zaradiť aj minulotýždňový futbalový zápas Manchester United proti európskej jedenástke. "Výber EÚ" podľahol britskému tímu v exhibičnom zápase tesne 4:3.
Viaceré frankofónne televízne stanice v Belgicku a Francúzsku v rámci osláv zaradili do vysielania historický film "Tak veľmi sme sa nenávideli" od Dominiqua Antoina, ktorý spolufinancovala Európska únia. Film, ktorého dej sa začína 9. mája 1950 v deň predloženia slávnej Schumanovej deklarácie, zachytáva príbeh Francúzky Marie a Nemca Jürgena, pričom vývoj ich vzťahu je paralelou k vtedajšej politickej situácii. Okrem mladého páru a ďalších fiktívnych osôb sa vo filme objavujú aj skutočné historické postavy, vrátane Roberta Schumana či Konrada Adenauera.
Hoci spočiatku boli úvahy zaradiť do programu osláv aj celoeurópske tanečné podujatie, od takéhoto projektu sa napokon muselo ustúpiť. Vzpierali sa proti nemu viacerí noví členovia únie, pre ktorých malo takéto podujatie "socialistickú" príchuť.
Polstoročie existencie EÚ
9. mája 1950 Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predstavuje plán užšej spolupráce medzi krajinami Európy. Odvtedy sa 9. máj oslavuje ako Deň Európy. 18. apríla 1951 - Podpísanie zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO).
25. marca 1957 - Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko podpísali v Ríme zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom).
1. januára 1958 - Rímske zmluvy vstupujú do platnosti.
1. júla 1967 - Vstupuje do platnosti zmluva o zlúčení EHS, Euratom a ESUO a vytvorení spoločných inštitúcií. 1. januára 1973 - Prvé rozšírenie - členmi sa stávajú Írsko, Veľká Británia a Dánsko. Nórske obyvateľstvo členstvo v referende odmietlo. 5. decembra 1978 - Dohoda o vytvorení Európskeho menového systému založeného na Európskej menovej jednotke (ECU).
7.-10. júna 1979 - Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. januára 1981 - Grécko sa stáva 10. členom Európskeho spoločenstva.
1. januára 1986 - Španielsko a Portugalsko vstupujú do ES.
3. októbra 1990 - Znovuzjednotením Nemecka sa členom ES stáva niekdajšia Nemecká demokratická republika. 7. februára 1992 - Podpísanie Maastrichtskej dohody o Európskej únii. 1. januára 1993 - Oficiálne spustenie jednotného európskeho vnútorného trhu. 1. novembra 1993 - Maastrichtská zmluva vstupuje do platnosti, názov Európske spoločenstvo sa mení na názov Európska únia.
1. januára 1994 - Založenie Európskeho menového inštitútu ako predchodcu terajšej Európskej centrálnej banky. Tá vznikla 30. júna 1998 so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. 1. januára 1995 - Ďalšie kolo rozširovania EÚ, členmi sa stávajú Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
26. marca 1995 - Schengenská dohoda prináša zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach únie. 16.-17. marca 1997 - Podpísanie Amsterdamskej dohody (v platnosti od 1. mája 1999).
7.-11. decembra 2000 - Schválenie Zmluvy z Nice, ktorá zakotvuje inštitucionálne reformy nevyhnutné na ďalšie rozšírenie EÚ. február 2002 - jún 2003 - Konvent pripravuje návrh európskej ústavnej zmluvy, ktorá spája doterajšie zmluvy do jednej. 1. januára 2002 - Uvedenie euromincí a eurobankoviek do obehu v 12 členských krajinách. 19. októbra 2002 - Írski voliči v druhom referende ratifikovali zmluvu z Nice, čím umožnili rozšírenie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy. 1. mája 2004 - Rozšírenie o desať krajín strednej a východnej Európy. Členmi EÚ sa stávajú: Slovensko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Cyprus a Malta.
29. októbra 2004 - Podpísanie európskej ústavnej zmluvy po jej schválení na júnovom summite.
29. mája 2005 - Francúzi odmietajú v referende európsku ústavnú zmluvu. 1. júna 2005 - Euroústavu odmietnu v referende aj holandskí voliči. 3. októbra 2005 - EÚ začne prístupové rokovania s Chorvátskom a Tureckom. V prípade Turecka rozhodne v roku 2006 o ich čiastočnom prerušení vzhľadom na odmietavý postoj Ankary voči riešeniu cyperskej otázky.
1. január 2007 - Bulharsko a Rumunsko vstupujú do EÚ. Slovinsko ako prvá z nových členských krajín vstupuje do eurozóny.
Základné údaje o únii a najnovšie štatistické informácie
Základné údaje o únii, jej členoch a inštitúciách, ako aj výber informácií z posledných štatistík a prieskumov.
ČLENSKÉ KRAJINY:
Zakladajúce krajiny: Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko
- od roku 1973: Dánsko, Veľká Británia, Írsko
- od roku 1981: Grécko
- od roku 1986: Španielsko, Portugalsko
- od roku 1995: Švédsko, Rakúsko, Fínsko
- od roku 2004: Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus, Slovensko, Slovinsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko
- od roku 2007: Rumunsko, Bulharsko
Štatút kandidátskej krajiny majú Macedónsko, Turecko a Chorvátsko. Prístupové rokovania sa začali zatiaľ len s poslednými dvoma krajinami, hoci v prípade Turecka sú čiastočne prerušené a ich ukončenie sa očakáva v priebehu 10-15 rokov. V prípade nového rozširovania EÚ by sa tak ďalšou členskou krajinou malo stať Chorvátsko.
INŠTITÚCIE:
- Európska komisia - pozostáva v súčasnosti z 27 členov, každá krajina má zastúpenie prostredníctvom jedného komisára, ktorý je zodpovedný za určitý rezort. Na jej čele stojí José Manuel Barroso z Portugalska. Sídlo má v Bruseli.
- Rada EÚ - tvoria ju ministri národných vlád, ktorí sa stretávajú podľa toho, čoho sa dané zasadnutie týka. Existuje tak deväť rôznych druhov rád (napr. Rada EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy je stretnutím ministrov zahraničných vecí, ECOFIN je zasadnutím ministrov financií, Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútro, Rada EÚ pred dopravu, energetiku a telekomunikácie, atď). Ministri sa v apríli, júli a októbri schádzajú v Luxemburgu, inak zasadajú v Bruseli.
- Európsky parlament - je "hlasom ľudu", má 732 poslancov na čele s Nemcom Hansom-Gertom Pötteringom. Europoslanci sa volia od roku 1979 v priamych voľbách a ich funkčné obdobie je päťročné. Má tri sídla - v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu. Plenárne zasadnutia sa konajú v Štrasburgu.
- Európsky súdny dvor, Európsky dvor audítorov, Európska centrálna banka, Európska investičná banka, Výbor regiónov, Európsky ekonomický a sociálny výbor, úrad európskeho ombudsmana, rôzne agentúry
SYMBOLY EÚ
Hymna EÚ: Záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie. Ide o zhudobnenie básne s názvom Óda na radosť od nemeckého básnika Friedricha Schillera, ktorá je idealistickou víziou o bratstve celého ľudstva.
Motto EÚ: Zjednotení v rozmanitosti.
Sviatok EÚ: 9. máj - Deň Európy. Práve 9. mája 1950 Robert Schuman predstavil svoj návrh užšej spolupráce medzi európskymi národmi (Schumanova deklarácia).
Vlajka EÚ: Na modrom pozadí 12 zlatých hviezd zoradených do kruhu. Počet hviezd nezodpovedá počtu členských krajín. Hviezd je dvanásť, pretože toto číslo symbolizuje dokonalosť, celistvosť a jednotu. Európska vlajka je jediný znak Európskej komisie, ostatné inštitúcie EÚ majú okrem európskej zástavy vlastné znaky.
INÉ:
- Rozloha: EÚ sa rozprestiera na ploche 4,32 milióna kilometrov štvorcových siahajúc pritom od Atlantiku po Čierne more a od Cypru po severný polárny kruh.
- Obyvateľstvo: Zatiaľ čo pri svojom zrode mala EÚ 160 miliónov obyvateľov, počas postupného rozširovania za uplynulých 50 rokov sa tento počet zvýšil na 490 miliónov.
- najbohatší/najchudobnejší región EÚ (podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily): vnútorný Londýn/severovýchod Rumunska
- najvyššia/najnižšia nezamestnanosť: Poľsko/Dánsko
- najdlhšie žijú Španielky a Švédi, najkratšie Rumunky a Lotyši
- najčastejšie sa rozvádzajú Česi a Litovčania
- najviac/najmenej mužov s nadváhou: Grécko, Rakúsko/Lotyšsko
- najviac/najmenej žien s nadváhou: Grécko, Británia/Rakúsko
- najčastejšie pijú alkohol Portugalčania, najviac na jedno posedenie vypijú Íri
- najtuhšími fajčiarmi sú Gréci, najmenej cigariet denne vyfajčia Slováci
- najšťastnejší a najspokojnejší so svojim životom sa cítia Dáni
- v práci sú najviac vystavení stresu Litovčania
- najviac vyčlenení zo spoločnosti sa cítia Taliani
- byť Rómom je najväčšou nevýhodou vo Švédsku
- homosexualita je najväčším tabu pre Cyperčanov
- najväčšími euroskeptikmi sú Briti, najpozitívnejšie hodnotia členstvo v EÚ Íri
- najviac voľného času majú Fínky
- takmer polovica občanov EÚ by povolila homosexuálne manželstvá
- štvrtina občanov EÚ je za legalizáciu marihuany
- štyri z desiatich žien v EÚ nevedia pracovať s počítačom
- 44 percent občanov EÚ neovláda žiaden cudzí jazyk
- najmenej ochotní sťahovať sa za prácou sú Rakúšania, najviac Poliaci
- najneskôr sa stávajú matkami Britky, najskôr ženy v Estónsku
- najviac mužov s minimálne stredoškolským vzdelaním má Slovensko
- najviac žien na manažérskych pozíciách je v Lotyšsku
- jedna tretina občanov si myslí, že EÚ má menej než 25 členov
