V prvom prípade EK zažalovala okrem Slovenska aj ďalších deväť krajín za to, že ju doteraz neoboznámili so svojimi národnými opatreniami týkajúcimi sa prijatia dvoch smerníc tvoriacich súčasť tzv. druhého železničného balíka. Cieľom týchto smerníc je zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti a interoperability pre železničnú dopravu v rámci Európskej únie.
Jedna zo smerníc stanovuje postup pri udeľovaní bezpečnostných osvedčení, ktoré musí každá železničná spoločnosť získať predtým, ako začne prevádzkovať dopravu v rámci európskej železničnej siete. V tejto smernici sa členským štátom takisto nariaďuje zriadiť pre železničnú dopravu nezávislý bezpečnostný orgán a orgán vyšetrovania nehôd. Druhá zo smerníc aktualizuje platné právne predpisy o technickej interoperabilite, ktoré sú potrebné na prevádzkovanie cezhraničných služieb a zníženie nákladov železničných koľajových vozidiel vo vysokorýchlostnej sieti.
Smernice z druhého železničného balíka mali členské krajiny začleniť do svojich národných legislatív do 30. apríla 2006. Nemecko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Slovinsko a Slovensko však komisii neoznámili, či tak urobili a neodpovedali EK na jej odôvodnené stanovisko z októbra minulého roku. EK sa preto rozhodla pokračovať v právnom konaní a obrátila sa na ESD.
V prípade druhej žaloby voči SR na ESD ide o nedodržiavanie európskych pravidiel týkajúcich sa klasifikačných spoločností pre lode. Príslušná smernica stanovuje, že v prípade, ak sa členské štáty rozhodnú poveriť organizácie inšpekciou a certifikáciou bezpečnosti plavidiel, musí ísť o organizácie uznané v rámci EÚ. Zistilo sa však, že niektoré lode plaviace sa pod slovenskou vlajkou majú certifikáty vydané bulharskými a tureckými klasifikačnými spoločnosťami, ktoré nie sú uznané na úrovni EÚ.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) ed
