Praha 20. marca (TASR) Za podrobné štúdium krátkeho, ale kľúčového obdobia 19 dní na konci roku 1989 sa na stránkach českých Lidových novín vyslovuje šéf archívu bezpečnostných zložiek Ministerstva vnútra ČR Pavel Žáček. Tajomstvom sú totiž doteraz zahalené niektoré udalosti od 10. do 29. decembra 1989.
Desiateho decembra sa na návrh komunistického premiéra Ladislava Adamca stal novým premiérom ČSSR právnik z úradu vlády Marián Čalfa. A 29. decembra bol na slávnostnom zasadaní Federálneho zhromaždenia ČSSR na Pražskom hrade zvolený za prezidenta disident Václav Havel.
Počas tohto obdobia 19 dní Občianske fórum riešilo problém, ako dostať Havla na hrad. Zvoliť ho totiž museli komunistickí poslanci. A práve vtedy vstupuje na scénu Marián Čalfa, konštatujú Lidové noviny a pripomínajú, že 15. decembra 1989 sa konala schôdzka Havel - Čalfa medzi štyrmi očami.
Obaja uzavreli spolu "pakt": Čalfa ponúkol Havlovi spoluprácu pri presadzovaní jeho prezidentskej kandidatúry. V ďalších dňoch Čalfa skutočne presvedčil komunistických poslancov, aby na konci roku zvolili Alexandra Dubčeka za predsedu Federálneho zhromaždenia a Václava Havla za prezidenta.
A čo za to dostal Čalfa? Odpoveď dodnes chýba. Lidové noviny však naznačujú, že to mohol byť sľub legalizácie komunistickej strany.
Český denník konštatuje, že vtedajšia Štátna bezpečnosť sa chcela zachrániť tým, že začne pracovať pre novú vládu. Čalfa, ale aj ministri jeho vlády - napríklad Jiří Dienstbier a Ján Čarnogurský - dostávali od 10. decembra denne zvodky ŠtB. Niektoré materiály dostával iba Čalfa.
Podľa historika Pavla Žáčka, ktorý je hlavným autorom návrhu na vznik českého Ústavu pamäti národa, ŠtB Čalfovi "evidentne ponúkla nejaké riešenie a on bol pre nich zárukou, že časť komunistického systému prežije".
Niekedy po 15. decembri dostala "vláda národného porozumenia" od ŠtB návrh, že začne sledovať bývalých prominentov KSČ Gustáva Husáka, Vasila Biľaka a Miroslava Štěpána. ŠtB však napokon svojmu osudu neunikla a 15. februára 1990 bola zrušená. Ešte pred tým však stačila skartovať tony dokumentov.
Lidové noviny na margo kontaktov Čalfu a ŠtB pripomínajú aj jeho záhadnú schôdzku so študentskými vodcami, ktorá sa konala krátko po 17. novembri, za chrbtom Občianskeho fóra a v netradičnom čase Čalfa sa so študentmi stretol o polnoci v priestoroch národnej knižnice Klementinum.
Podľa Pavla Žáčka musela byť manažérom schôdzky ŠtB a jej cieľom bolo vraziť klin medzi študentov a Občianske fórum. Na druhej strane, podľa mnohých vtedajších politikov sa Čalfa ako premiér najmä v počiatočnom období spolu so svojimi právnikmi zaslúžil o vznik zákonov, ktoré zaisťovali prechod Československa k demokracii.
Životopis Mariána Čalfu do roku 1990 bol typickým príbehom normalizačného schopného karieristu. Rodák z východoslovenského Trebišova vyštudoval na Univerzite Karlovej právo a v roku 1970 nastúpil do vtedy už normalizáciou vymetenej tlačovej agentúry ČSTK, odkiaľ po dvoch rokoch odišiel na legislatívny odbor vlády.
Tam si do roku 1987 vysedel miesto zástupcu vedúceho Úradu predsedníctva vlády. Z tohto postu ho v apríli 1988 do svojej federálnej vlády ako ministra zodpovedného za legislatívu vzal "reformátor medzi normalizátormi" Lubomír Štrougal.
Čalfa zostal v kresle aj vtedy, keď bol o rok neskôr Štrougal odstavený a nahradený Miroslavom Adamcom. V januári 1989 dostal Čalfa od KSČ úlohu vypracovať tvrdší tlačový zákon a ešte pred novembrom 1989 sa presadil medzi najužšiu komunistickú elitu.
Lidové noviny prízvukujú, že priateľstvo Havla s Čalfom trvalo dlhšie než pôsobenie Čalfu na poste premiéra do volieb v roku 1992 a rozpadu federácie. Po páde vlády Václava Klausa v roku 1997 sa Havel pokúsil Čalfu, už ako českého občana, pretlačiť na post premiéra úradníckej vlády.
O niekoľko rokov neskôr Havel tlačil Čalfovu kandidatúru do Senátu. Návrat do politiky sa však Čalfovi nevydaril a federálny expremiér sa stiahol do ústrania. Zostal už "iba" bankárom a majiteľom úspešnej advokátskej kancelárie. Pre kariérneho komunistu je to celkom typický koniec, uzatvárajú Lidové noviny.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
