BRATISLAVA 19. februára (SITA) - Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb vo Fínsku sa stala Strana stredu úradujúceho premiéra Mattiho Vanhanena, ktorý je presvedčený, že sa mu podarí zostaviť aj novú vládu. Väčšina analytikov predpokladá, že v nej zasadne Strana stredu spolu s konzervatívnou Stranou národnej koalície a niektorými menšími stranami. Matti Vanhanen stál od roku 2003 na čele vlády centristov, sociálnych demokratov a Švédskej ľudovej strany. Bývalý novinár predtým pôsobil 10 mesiacov vo funkcii ministra obrany.
Vanhanen už začal predbežné rozhovory s ostatnými parlamentnými stranami. Z účasti na vláde zatiaľ nikoho priamo nevylúčil a obmedzil sa iba na konštatovania, že si želá, aby sa nová vláda v 200-člennom parlamente opierala o väčšinu 120 hlasov. "Som presvedčený, že dokážem zostaviť novú vládu," vyhlásil a dodal, že "najväčšia strana si vždy nájde priateľov".
Víťaz volieb, Strana stredu, vo voľbách stratila štyri kreslá a v novom parlamente bude mať 51 poslancov, iba o jedného viac ako doteraz opoziční konzervatívci. Pre konzervatívnu Stranu národnej koalície znamená výsledok volieb, v ktorých si polepšili o 10 mandátov, triumf a ich predseda Jyrki Katainen je presvedčený, že sa budú podieľať na novej vláde.
Volebnú kampaň jasne ovládli vnútropolitické témy. Úradujúca vláda sa mohla pochváliť úspechmi v znižovaní nezamestnanosti, ktorá na konci jej funkčného obdobia dosiahla úroveň 7,5 percenta, kritici ju však obviňovali, že zanedbávala problémy najmä v zdravotníctve. Ani po prípadnej zmene vlády sa však v krajine s 5,3 milióna obyvateľov neočakávajú podstatné zmeny. Hlavné politické strany sa zhodujú vo väčšine dôležitých otázok, medzi ktoré patrí najmä zachovanie neutrality a financovanie sociálneho štátu.
Voľby priniesli najväčšie sklamanie pre sociálnych demokratov (SDP), ktorí stratili osem mandátov a so ziskom 21,4 percenta zaznamenali najhorší výsledok od roku 1962. Sociálni demokrati doteraz vládli spolu so Stranou stredu a malou Švédskou ľudovou stranou. V novom parlamente budú mať 45 poslancov. Líder SDP Eero Heinäluoma po voľbách neskrýval sklamanie a pripustil, že strana nedokázala voličov presvedčiť o svojom programe.
Okrem hlavných strán sa so ziskom 8,8 percenta do parlamentu dostala i Ľavicová aliancia, ktorá obsadí 17 kresiel, Zelení s 8,5 % získajú 15 mandátov, kresťanskí demokrati so 4,9 percenta sedem a Švédska ľudová strana so 4,9 % bude mať v parlamente päť poslancov.
Nový parlament sa stretne na budúci týždeň na svojej ustanovujúcej schôdzi. O premiérovi majú poslanci hlasovať 17. apríla a dva dni na to by mala novú vládu vymenovať prezidentka Tarja Halonenová.
Nový fínsky parlament bude mať jedno z najvyšších zastúpení žien na svete. Percento poslankýň vzrastie po posledných voľbách z 37,7 na hodnotu 42. V parlamente obsadia ženy z celkového počtu 200 mandátov 84 kresiel, čo v porovnaní s odchádzajúcim parlamentom predstavuje o 9 kresiel silnejšie zastúpenie žien. Fínsko tak prekročilo normu, ktorú Rada Európy stanovila na 40-percentný podiel žien v legislatívnom zbore. Štatistika, ktorú organizácia zverejnila v marci, ukázala, že tento cieľ predtým plnilo len Švédsko so 46 percentami.
Ženy tvoria 52 percent registrovaných voličov vo Fínsku. Odchádzajúca vláda premiéra Mattiho Vanhanena pozostáva z 10 mužov a 8 žien. Od roku 2000 má Fínsko ženskú prezidentku Tarju Halonenovú. V roku 2006 začala slúžiť druhé šesťročné volebné obdobie.
