Percento poslankýň vzrastie po posledných voľbách z 37,7 na 42. V parlamente obsadia ženy z celkového počtu 200 mandátov 84 kresiel, čo je v porovnaní s odchádzajúcim parlamentom o 9 kresiel silnejšie zastúpenie žien. Fínsko tak prekročilo normu, ktorú Rada Európy stanovila na 40 percentný podiel žien v legislatívnom zbore. Štatistika, ktorú organizácia zverejnila v marci, ukázala, že tento cieľ predtým plnilo len Švédsko so 46 percentami.
Fínskym političkám sa vo voľbách darilo lepšie ako ich mužským kolegom. Z celkového počtu 2004 kandidátov bolo 1205 mužov a 799 žien. Ženy tvorili 39 percent z celkového počtu zúčastnených, ale vo volebnom boji získali 42 percent kresiel.
Ženy tvoria 52 percent registrovaných voličov vo Fínsku. Odchádzajúca vláda premiéra Mattiho Vanhanena pozostáva z 10 mužov a 8 žien. Od roku 2000 má Fínsko ženskú prezidentku Tarju Halonenovú. V roku 2006 začala slúžiť druhé šesťročné volebné obdobie.
