Súčasný osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari predložil v súvislosti s budúcnosťou juhosrbskej provincie návrh, ktorý Kosovu prakticky umožňuje vydať sa na cestu k nezávislosti. Rusko jeho plán označilo za unáhlený a v piatok uviedlo, že je potrebné pokračovať v rokovaniach.
Ahtisaari svoj návrh vo štvrtok poslal Bezpečnostnej rade OSN bez toho, aby sa ďalej pokúšal získať súhlasný postoj aj zo strany Srbska.
"Ak si pán Ahtisaari myslí, že urobil všetko, čo mohol, potom je takmer určite možné nájsť iného človeka, ktorý to vyrieši," povedal dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Západní analytici a diplomati sa domnievajú, že Rusko je rozhodnuté proces schvaľovania Západom podporovaného Ahtisaariho návrhu odďaľovať, nie však nevyhnutne zablokovať.
Lavrov, ktorý zopakoval, že je potrebné nájsť riešenie prijateľné pre obe strany, prvýkrát signalizoval, že Moskva by nemusela automaticky vetovať návrh v Bezpečnostnej rade OSN, ak tento návrh nebude mať podporu Srbska.
"Nemôžeme byť srbskejšími než samotní Srbi a nemôžeme vyhlásiť, že za každých okolností zablokujeme riešenie, ktoré nevyhovuje obom stranám. Všetko bude závisieť od pozícií oboch strán," uviedol šéf ruskej diplomacie.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že udelenie nezávislosti srbskej provincii, kde väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Albánci, by bolo nebezpečným precedensom. Ahtisaariho plán podporujú USA a európske krajiny, Srbsko ho však odmieta.
Ahtisaari konečnú verziu plánu predložil po tom, čo sa vo Viedni 10. marca uskutočnilo posledné stretnutie zástupcov Belehradu a Prištiny.
Dvojmiliónové Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
V prípade schválenia Bezpečnostnou radou OSN Ahtisaariho návrh poskytne Kosovu platformu pre vyhlásenie nezávislosti od Srbska. Plán odporúča, aby Kosovo dostalo právo na členstvo v medzinárodných organizáciách, ktoré je vyhradené pre suverénne štáty. Tiež predpokladá silný medzinárodný dozor a policajnú misiu EÚ, ktorá bude pôsobiť spolu so 16,5-tisícovou mierovou jednotkou NATO.
