Moskva 16. marca (TASR) - Rusko dnes vyzvalo na ďalšie rokovania o budúcom štatúte Kosova. Moskva je nespokojná so skutočnosťou, že osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari poslal organizácii svoj návrh ohľadne budúcnosti juhosrbskej provincie bez toho, aby vyvinul väčšie úsilie získať súhlas zo strany Srbska.
"Ruská strana potvrdila svoj postoj, pokiaľ ide o nevyhnutnosť pokračovania úsilia o nájdenie kompromisného riešenia," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
O tejto otázke dnes medzitým rokovali aj námestník ruského ministra zahraničných vecí Vladimir Titov a generálny riaditeľ Politickej sekcie MZV SR Miroslav Lajčák.
Ako po skončení rokovania informovalo ruské MZV, Moskva vyzýva na pokračovanie snáh o dosiahnutie kompromisu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 a s princípmi dohodnutými počas rokovacieho procesu v rámci tzv. kontaktnej skupiny.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že udelenie nezávislosti srbskej provincii, kde väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Albánci, by bolo nebezpečným precedensom.
Ahtisaariho plán podporujú USA a európske krajiny, Srbsko ho však odmieta. Rusko konštatuje, že nemôže podporiť žiaden návrh ohľadne Kosova, s ktorým nebude súhlasiť Belehrad. Neuviedlo však, či využije svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN na jeho zablokovanie.
Ahtisaari konečnú verziu plánu predložil po tom, čo sa vo Viedni 10. marca uskutočnilo posledné stretnutie zástupcov Belehradu a Prištiny.
Dvojmiliónové Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
V prípade schválenia Bezpečnostnou radou OSN Ahtisaariho návrh poskytne Kosovu platformu pre vyhlásenie nezávislosti od Srbska. Plán odporúča, aby Kosovo dostalo právo na členstvo v medzinárodných organizáciách, ktoré je vyhradené pre suverénne štáty. Tiež predpokladá silný medzinárodný dozor a policajnú misiu EÚ, ktorá bude pôsobiť spolu so 16,5-tisícovou mierovou jednotkou NATO.
