Tvrdia to americkí vedci na základe skúmania tohto procesu u myší.
Pamäť ovplyvňuje vek, u väčšiny ľudí začína pamäť klesať zhruba po tridsiatke. Vplyv cvičenia na časť mozgu zvanú hippocampus vedci zisťovali testami na myšiach, pomocou magnetickej rezonancie. Tú použili tiež pri skúmaní mozgu ľudí pred a po cvičení.
Našli rovnaké vzorky zobrazenia, z čoho usúdili, že ľuďom tiež rastú nové mozgové bunky, keď cvičia. Nijaký predchádzajúci výskum neskúmal tak systematicky rôzne časti hippocampu a nešpecifikoval tú časť, ktorú najväčšmi ovplyvňuje cvičenie, uviedol vedúci výskumu, neurológ Scott Small.
Závery štúdie uverejnil odborný časopis Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedci zistili, že u myší môže cvičenie spôsobiť vývoj nových mozgových buniek. Na meranie krvného objemu mozgu použili magnetickú rezonanciu.
Nemohli, prirodzene, pitvať mozgy ľudí, aby videli, či rastú nové neuróny. Pomohla im magnetická rezonancia. U 11 zdravých dobrovoľníkov, ktorí sa podrobili trojmesačným cvičeniam aerobiku, merali tiež hladinu kyslíka pred a po tréningovom programe.
Cvičenia zvyšovali mozgový prietok krvi. Podobnosti medzi zmenami u myší a ľudí, ktoré vyvolalo cvičenie v mozgovom krvnom objeme v hippocampe, viedli vedcov k názoru, že efekt vzniká podobným mechanizmom.
Ďalším krokom vedcov bude zistiť, aké cvičenia najväčšmi prispejú k zdokonaleniu poznávacích schopností a obmedzia normálnu stratu pamäti. Bude tak možné predpísať osobitné druhy cvičení na zdokonalenie pamäti.
