SME

Ani jeden prezidentský kandidát nezískal potrebnú väčšinu

NOUAKCHOTT 12. marca (SITA/AP) - Žiaden z kandidátov na post prezidenta Mauritánie v prvom kole volieb nezískal viac ako 50 percent hlasov, ktoré sú potrebné na získanie postu hlavy štátu, informoval ...

NOUAKCHOTT 12. marca (SITA/AP) - Žiaden z kandidátov na post prezidenta Mauritánie v prvom kole volieb nezískal viac ako 50 percent hlasov, ktoré sú potrebné na získanie postu hlavy štátu, informoval minister vnútra Muhammad Ahmed uld Muhammad Lamine v pondelok s tým, že rozhodujúci súboj medzi dvoma kandidátmi, ktorí získali najvyšší počet hlasov, sa uskutoční 25. marca. Podľa výsledkov po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov získal dlhoročný líder opozície Ahmed uld Daddá 21 percent hlasov a bývalý minister Sídi uld Šajch Abdellaí 25 percent hlasov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

69-ročného Šajcha Abdellaího podporuje silná koalícia 18 politických strán a hnutí, ktoré boli v minulosti verné autokratickému vládcovi Mauíjovi uld Tajovi. Taja zosadila armáda v auguste 2005 v nekrvavom prevrate. 65-ročný Daddá bol dlhodobo v opozícii voči bývalému prezidentovi a štyri roky strávil v domácom väzení. Jeho stúpenci sú v parlamente v menšine aj dnes.

Asi tretina obyvateľov africkej Mauritánie, ktorá je oprávnená voliť, si v nedeľu v prelomových voľbách mohla vybrať svojho prezidenta po tom, čo v roku 2005 prevzala v krajine moc vojenská junta. Optimistickí voliči dúfajú, že voľbami sa skončia desaťročia vlády armády v krajine, kde sa moc v priebehu 47 rokov neodovzdávala prostredníctvom volieb. Predošlý prezident Mauíja uld Taja sa moci chopil v roku 1984 a vládol až do augusta 2005. Vojenská junta zakázala svojim členom kandidovať na post prezidenta v snahe zaistiť transparentnosť volieb. "Máme veľké nádeje na demokraciu," povedal Daddá.

SkryťVypnúť reklamu

Mauritánia od roku 1960, keď získala nezávislosť od Francúzska, zažila 10 štátnych prevratov alebo pokusov o prevraty.



ja;zm;ab

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 259
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 443
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 611
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 564
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu