TEHERÁN 12. marec (SITA/AFP) - Muhammad Chatámí, bývalý iránsky proreformný prezident v rokoch 1997-2005, pri jednom z jeho mála zásahov do výkonu funkcie svojho radikálne konzervatívneho nástupcu vyzval Mahmúda Ahmadínedžáda, aby spoluprácou s medzinárodným spoločenstvom v oblasti jadrového programu predišiel prijatiu druhej rezolúcie OSN a následným sankciám.
Bývalý prezident zároveň rázne odmietol, že Irán smeruje k výrobe jadrových zbraní, avšak na rozdiel od vlády má viac pochopenia pre obavy zo strany Západu. V mediálnom vyjadrení nepriamo vyhlásil, že Irán musí so cťou prijať medzinárodný dohľad nad svojím jadrovým programom. Tak si totiž ponechá možnosť vyvíjať program v budúcnosti, hoci Spojené štáty tvrdia, že obojstranné rokovania sú podmienené zastavením programu, čo je pre Irán doposiaľ neprijateľná požiadavka.
Hoci Chatámí svoje slová neadresoval priamo prezidentovi či vláde, sú chápané ako varovný signál prezidentovi Ahmadínedžádovi, ktorého za konfrontačnú politiku už kritizovali parlament a tlač. Vláda opakovane odmietla kľúčovú požiadavku Západu na ukončenie jadrového programu, ktorý by mohol slúžiť k vývoju jadrových zbraní. Za nekompromisný postoj v tejto otázke uvalila v decembri Bezpečnostná rada OSN na Irán vôbec prvé sankcie a v súčasnosti sa očakáva prijatie ďalších, ešte tvrdších opatrení.
Chatámí vyzval Ahmadínedžáda, aby zmenil svoju rétoriku voči Západu k viac uvážlivým a obozretným vyjadreniam, pokiaľ ide o jadrový program a regionálne témy. Za jeho provokatívne výroky, pri ktorých napríklad prirovnal iránsky jadrový program k rozbehnutému vlaku bez bŕzd a spätného chodu, ho už kritizovali aj médiá. Objavili sa názory, že prezidentove prejavy by mali schvaľovať odborníci.
Až doposiaľ bol Chatámí skôr v úzadí, nezasahoval priamo do politického diania v krajine a sústredil sa prevažne na pozíciu šéfa ním založeného centra pre dialóg civilizácií. Do pozornosti sa doma a vo svete dostali je návštevy Veľkej Británie a dokonca Spojených štátov, úhlavného nepriateľa Iránu.
