výročia tibetského povstania proti čínskej nadvláde dalajláma povedal, že na výstavbe infraštruktúry v chudobnom regióne nie je nič zlé. Podľa neho je však zdrojom vážnych obáv skutočnosť, že od spustenia prevádzky železnice minulý júl, sa do Tibetu presťahovalo veľké množstvo Číňanov. Dalajláma so svojím prejavom vystúpil v severoindickom meste Dharamsalá, kde žije od svojho úteku z Tibetu po neúspešnom povstaní v roku 1959.
Čína vníma 1142 km dlhú železnicu ako dôležitý nástroj pre modernizáciu a rozvoj Tibetu, ktorý čínski vojaci obsadili v roku 1950. Dalajláma upozorňuje, že po trati prichádza do tibetského regiónu čoraz viac príslušníkov väčšinového čínskeho etnika Han, čo postupne vedie k ničeniu miestnej kultúry a urýchľovaniu degradácie životného prostredia počnúc znečisťovaním vodných zdrojov až po ťažbu nerastných surovín.
Dalajláma sa usiluje o väčšiu autonómiu pre Tibet, ktorý Čína okupuje od roku 1951. Tibetský duchovný vodca stál v roku 1959 na čele exodu asi 80 000 Tibeťanov do exilu a vedie exilovú vládu so sídlom v indickej Dharamsale. Hoci dalajláma tvrdí, že mu ide len o väčšiu autonómiu pre Tibet v rámci Číny, Peking mu odmieta uveriť a obviňuje ho z úsilia o získanie nezávislosti pre tibetský región.
