O výhodách socializmu aj dnešných cenách za vystúpenia Elánu sme hovorili so spevákom JOŽOM RÁŽOM.
Keď ste sa za socializmu dostali hrať na Západ, nelákalo vás ostať tam?
„Samozrejme, že také úvahy našimi hlavami stále prechádzali. Všetko však bolo veľmi presne zariadené - doma ostávali rukojemníci. Keby sme zostali vonku, zničíme svoje rodiny. A to nikto z nás nechcel. Okrem toho - myslím, že väčším hrdinstvom bolo zostať, ako odísť. Navyše - nebolo tu až tak zle.“
Hrávali ste na Festivale politickej piesne i na iných politicky zafarbených akciách. Nie je to v rozpore s istým vaším výrokom, že ste si s komunistami dosť užili?
„V určitom čase sme začali byť slávni. Vtedajší papaláši boli takí istí ako tí terajší v tom, že sa so slávnymi ľuďmi veľmi radi kamarátili a ukazovali. Mali nás radi, pozývali nás na svoje žúry. No a my sme tam, kde sa nedalo odmietnuť, išli. Zažili sme zopár týchto strašných akcií, ale poviem vám jedno - proti tým dnešným tí vtedajší boli zlatí a milí deduškovia. To boli dobrí ľudia, v podstate absolútne benígni“ (neškodní, pozn. autora).
Neprekážalo vám prenasledovanie ľudí pre názor?
„Sme normálni ľudia so širokým všeobecným vzdelaním a určitým svetonázorom, takže samozrejme, že nám bolo všetko jasné. Svet bol rozdelený tak ako bol. Myšlienka bola dobrá, ale ľudia boli zlí, tak sa to ,kurvilo'. Nám bolo jasné, kde je chyba systému a aj sme proti tomu svojimi možnosťami, svojou hudbou a svojím životom bojovali. Ale hovorím, proti tým dnešným to boli úplne neškodní dobráci.“
Za socializmu sa predávali v Československu státisícové náklady platní. Prečo to po revolúcii tak rapídne kleslo? Dnes je úspech, ak niekto predá desaťtisíc albumov.
„Vtedy, keď ste si chceli kúpiť Elán, dali ste štyridsaťštyri korún za platňu a mali ste dvanásť až štrnásť vynikajúcich pesničiek. Keď si nás chcete kúpiť teraz, musíte dať tristo až štyristo korún za CD. Samozrejme, že tie peniaze majú dnes inú hodnotu, ale aj tak je to veľa. Muzika je dnes drahá, preto sa u nás najlepšie živia piráti. My vydáme CD a o týždeň už nepredáme nič, lebo všetko predávajú oni. A s tým sa nedá nič robiť, lebo piráti sú nebezpeční a inšpektori si nenechajú pobiť rodinu, tak sa radšej tvária, že nič nevidia.“
Koľko má muzikant z predajnej ceny CD?
„Prisahámbohu, neviem. Ale štyristo korún je strašná cena. Keby som mal ja určiť cenu nášho CD, tak to bude deväťdesiat korún, lebo viem, že jeho vylisovanie stojí nejakých štyridsať. Zvyšok by mal byť na všetkých ostatných zúčastnených dosť. Ale stojí štyristo. S peniazmi sme mali vždy problém a ja to hovorím jednou vetou - voľakedy nám všetky peniaze ukradli komunisti a dnes nám všetky peniaze kradnú kapitalisti.“
Koľko ste zarábali za socializmu?
„Boli sme takzvaní slobodní umelci, čiže sme žili z toho, čo sme si sami zarobili. A zarobiť sme mohli iba podľa určitých tabuliek. Najvyššiu možnú gážu som mal šesťstopäťdesiat korún za koncert brutto, v čistom to bolo nejakých tristopäťdesiat. Z toho som dal dvesto technikom a hral som za stopäťdesiat.“
Ste asi jediný špičkový muzikant u nás, ktorý hovorí, že za socializmu nevedel zarobiť.
„Na koncertovaní sa zarobiť nedalo, to je jasné. Jediné peniaze sa zarobili v zahraničí, preto sme chodili hrávať do Sovietskeho zväzu, odkiaľ sme si za tri mesiace doniesli stodvadsaťtisíc. A zarobili sme aj na tom, že sme z jednej platne predali štyristopäťdesiattisíc výliskov. Pri tom množstve aj tie haliere, čo z toho boli, spravili nejakých dvestotisíc na autora, takže sme prachy relatívne mali. Nie veľa, ale proste sme si časom mohli kúpiť celkom slušné auto a nemuseli sme sa pozerať, či víno stojí dvadsaťdva alebo dvadsaťosem korún...“
Svojho času ste sa vyjadrili, že ste vyskúšali všetky drogy, ale neodporúčate legalizáciu žiadnej z nich.
„Študoval som psychológiu a tieto veci boli svojím spôsobom súčasťou študijného plánu. Bolo treba tomu rozumieť. Čo sa dalo, to som vyskúšal. Našťastie, vtedy ešte neboli rozšírené také brutálne chemické drogy ako teraz, že si dáte jeden prášok a ste nadosmrti závislý. Jediné, čo sa mi páči, je kokaín. Vedel by som si predstaviť, že by som na ňom fungoval. Ale dokážem to aj bez neho a kokaín je drahý.“ (smiech).
V novembri 1989 ste medzi prvými začali spolu s Tublatankou ozvučovať námestia. Prečo?
„Podľahli sme eufórii, keď sme zvonili kľúčmi a mysleli si, že vybudujeme nový svet.“
Ako dnes vnímate tú zmenu režimu?
„Gorbačov bol veľmi šikovný človek, ktorý chcel zmeniť socialistický systém na systém s ľudskou tvárou, ale objektívna situácia vo svete už bola taká napätá, že sa mu to vymklo z rúk. Stalo sa niečo, čo ani on nechcel, a to je to, čo máme dnes - ,skurvený' kapitalizmus, ktorý nenávidím.“
Akým slovíčkom nahradíme ten vulgarizmus v prepise rozhovoru?
„To tam pokojne nechajte, takú máme aj pesničku. Je to skurvený kapitalizmus. Každý kapitalizmus vedie do pekla, ale ten náš navyše nemá žiadnu morálku ani pravidlá.“
Socializmus morálku mal?
„Mal. Lebo mal aj najvyššiu inštanciu, ktorá rozhodovala. Keď sa vám vtedy niečo nepáčilo, mohli ste po tých schodíkoch stúpať až ku krajskému tajomníkovi strany a ten povedal tak či onak. A tak aj bolo. Ale teraz nie je nikto, kto by rozhodol. Proste - kto má prachy, ten robí, čo chce a kto ich nemá, drží hubu, prípadne sa nechá zašliapnuť alebo zabiť.“
Mnohí, ktorí skúšali ísť po tých schodíkoch, skončili vo väzení. Keby ste vtedy nadávali na socializmus, tak si už nezahráte alebo vás zatvoria. Dnes to o kapitalizme hovoriť môžete a nič sa vám nestane.
„To je ťažko rozsúdiť. Poviem vám len jedno - ja som dušou skôr komunista ako kapitalista, hoci som nikdy nebol v žiadne strane. Dokonca som nebol ani pionier, lebo som na sľube omdlel.“
Inokedy ste sa vyjadrili, že ste kapitalista s komunistickým srdcom.
„Áno.“
Nie je to niečo ako teplý sneh?
„Možno áno. Však to je to, čo tu teraz máme.“
Čo konkrétne vám zo socializmu chýba?
„Dnes sa kradnú miliardy, vtedy sa kradli státisíce.“
Hovorím o princípe. Je jedno, či niekto zavraždí jedného človeka alebo troch, stále je to vrah. Či ukradnem tisícku alebo milión, stále som len zlodej.
„Mala zostať idea spolupatričnosti, respektíve idea sociálneho cítenia, aby ľudia mali šancu prežiť. Od revolúcie z mojich tridsať kamarátov skončilo trinásť s guľkou v hlave. To sa za socializmu nedialo. Ja som rád, že som nažive, čo si budeme hovoriť.“
Otvorene sa hlásite k podpore Vladimíra Mečiara. Nebolo vám po revolúcii podozrivé, že ako neznámy právnik z Nemšovej okamžite zvládal riadiť ministerstvo vnútra? Že poznal jeho mechanizmy? Že sa stratil jeho spis a že bol pravdepodobne eštebákom?
„Mečiara považujem za veľmi inteligentného človeka. To ministerstvo by som rovnako dobre riadil aj ja. Minulosť som sa v roku 1989 rozhodol pochovať. Keby sme brali do úvahy všetky minulé prúsery, nemohli by sme žiť. Čo bolo, bolo, teraz ukáž, čo vieš.“
Aj na hriechy eštebákov treba zabudnúť a brať do úvahy iba to, čo robia teraz?
„Áno.“
Lustrácie nepovažujete za správne?
„Tie považujem za scestné.“
Kedy ste sa s Mečiarom osobne zoznámili?
„V čase, keď sa chodilo štrngať na námestia.“
Čo vás na ňom tak zaujalo?
„Je jedným z mála ľudí, ktorí majú potrebnú výbavu na vedenie národa. Najviac sa mi však páčila jeho filozofická koncepcia toho, čo má Slovensko robiť. Mal o tom ucelenú predstavu. Že sa to nepodarilo, je iná vec.“
Urobil Mečiar niektoré veci aj zle?
„Keby som mu mal niečo vyčítať, tak to, že bol mäkký. Že netresol päsťou po stole vtedy, keď mal.“
Mečiar predsa vždy trieskal päsťou.
„Ale nebolo to dosť. Ja na jeho mieste by som zatváral ľudí. Bol by som oveľa diktátorskejší.“
Vám imponujú diktátori?
„Ak sú spravodliví, tak áno. A takého by sme potrebovali.“
Povedali ste, že Mečiar je jeden z mála správnych politikov. Ktorí sú tí ostatní?
„Potrebovali by sme Husáka, ale takého nemáme.“
Prečo?
„Bol múdry, nenormálne schopný, trpezlivý a pokorný. Husák bol nenormálny politik.“
Poznali ste ho osobne?
„Áno. To bol svetový politik.“
Tvrdíte, že si Západ Slovensko kupuje, pretože sme svetovou zásobárňou pitnej vody.
„Slovensko je vyvolená krajina, ktorá bude jednou z najdlhšie prežívajúcich z celého sveta. Keď už bude všade katastrofa, tu sa bude dať stále žiť, čo predpovedali mnohí proroci. Preto sa svet o Slovensko tak zaujíma.“
Elán viackrát ohlásil takzvaný posledný koncert. Ja sám som zažil minimálne dva. Nie je to podvod na divákoch?
„Elán nikdy žiadny posledný koncert nevyhlásil. Nepopieram, že na plagáty to niekto mohol napísať, lebo na tom chcel zarobiť. Ale Elán to nikdy nepovedal. Elán je večný a nikdy neskončí. A tak málo hráme preto, lebo nás málokto zaplatí. Hrali by sme oveľa viac, keby nás zaplatili.“
Je pravda, že pod milión korún nehráte?
„Je.“
Koľko stojí vystúpenie v dvojke - teda vy a Jano Baláž?
„Od stopäťdesiattisíc vyššie. Posudzujeme to aj podľa toho, ako veľmi sa nám chce hrať. Na firemný večierok sme drahí, lebo tam ľudia žerú a vy im do toho hráte ako blbec. To nerobíme a ak, tak za strašne veľa peňazí. Ak však hrať chceme, hráme aj so stratou. Niekedy sa stane, že nás to stojí pekné peniaze.“
Existujú v šoubiznise úprimné priateľstvá?
„Celá tá brandža populárnej hudby nie je príliš inteligentná.“ (smiech)
Môžete to rozviesť?
„Čo sa tam dá rozvádzať? Ja som inteligentný. To je celé.“
V médiách ste viackrát povedali, že inú našu muziku nepočúvate.
„Muziku neznášam, nemám ju rád, nepočúvam ju.“
Počúvate Chicago.
„To áno“.
Iné nič, o čom by ste povedali, že je to dobré?
„Nepočúvam nič okrem Chicaga. Prehľad nemám, lebo sa tomu nevenujem. Keď mi poviete, že Desmod vyhral Slávika, ani neviem, kto je Desmod. A čudujem sa, že vyhrali, lebo ich nepoznám.“
Neverím, že nepoznáte nikoho na našej scéne.
„Také výnimočné projekty, ktoré stále hrajú ako Peha, No Name a podobne, o tých viem, že existujú. Ale, aké sú tam pomery, kto je ako slávny, to neviem, ani ma to nezaujíma.“
Celý rozhovor aj s audiozáznamom nájdete na www.sme.sk
