Brusel 7. marca (TASR) - Niekoľko problematických bodov čaká na európskych lídrov, ktorí sa zídu vo štvrtok a piatok v Bruseli na jarnom zasadnutí Európskej rady, venovanom predovšetkým otázke energetiky a klimatických zmien.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová, podporovaná predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom, chce rozhodne presadzovať stanovenie záväzných cieľov pre boj proti klimatickým zmenám.
Ide o 20-percentné zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 (v prípade, že sa zapoja aj vyspelé krajiny sveta, by išlo o 30 percent), o dosiahnutie 20-percentného podielu energie z obnoviteľných zdrojov a desaťpercentného podielu biopalív.
Hoci sa členské krajiny zhodujú na potrebe urgentne bojovať proti klimatickým zmenám a znížiť závislosť od fosílnych palív, rozdeľujú ich názory na to, aké striktné by mali byť opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Problémom pre mnohé členské štáty je slovo "záväzné", a to predovšetkým v prípade obnoviteľných zdrojov. Práve táto časť bude podľa očakávaní najkomplikovanejšou a vyžiada si rozsiahlu diskusiu.
Slovenskí predstavitelia na rokovaniach v uplynulých dňoch dali opakovane najavo nesúhlas s takýmto záväzkom, pretože Slovensko na to nie je zatiaľ pripravené. Podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča je to nateraz neakceptovateľné, ak sa situácia berie realisticky.
Slovensko momentálne pokrýva 3,9 percenta spotreby všetkých druhov energií z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie tohto podielu na požadovaných 20 percent by si vyžiadalo obrovské investície. Hoci je táto otázka prioritnou pre Merkelovú i Barrosa, podobný postoj ako Slovensko zastáva približne polovica členských krajín.
Diplomati predpokladajú, že Nemecko napokon vyjde s kompromisným návrhom, ktorým by mohlo byť stanovenie 20-percentného cieľa pre úniu ako celok na základe spravodlivého rozdelenia záťaže medzi jednotlivé krajiny.
Spravodlivú deľbu požaduje Slovensko aj v prípade redukcie emisií CO2, kde SR síce nemá problém s navrhovaným cieľom, žiada však, aby sa zohľadnilo to, čo už jednotlivé členské krajiny pri napĺňaní Kjótskeho protokolu dosiahli.
Rozdelenosť únie na dva tábory možno badať aj v otázke väčšieho využitia jadrovej energie, ktorá neprodukuje emisie CO2. Zatiaľ čo Slovensko a Česká republika patria k jej najväčším zástancom, Rakúsko napríklad vystupuje striktne proti nej.
V oblasti energie budú európski lídri debatovať aj o spornej otázke oddelenia výroby od sieťovej prevádzky. EK požaduje väčšiu konkurenciu v energetickom sektore a preto sa zasadzuje za oddelenie týchto dvoch oblastí. Viaceré štáty s takýmto radikálnym oddelením nesúhlasia.
Ďalším bodom debaty je Lisabonská stratégia pre rast a rozvoj, kde Slovensko presadzovalo zmienku o potrebe čo najskoršej implementácie smernice o službách. V súvislosti s tzv. lepšou reguláciou sa predpokladá, že premiéri a prezidenti podporia plány komisie znížiť do roku 2012 o jednu štvrtinu administratívnu záťaž súvisiacu s európskou legislatívou.
Zdráhavo sa však stavajú k požiadavke EK, aby aj jednotlivé krajiny postupovali rovnako v prípade ich národných legislatív. Slovensko s tým takisto nesúhlasí, pretože je to ťažko kvantifikovateľné aj vzhľadom na to, že do národnej legislatívy zasahuje i európska.
Nemecká kancelárka chce svojich kolegov oboznámiť tiež s kľúčovými bodmi Berlínskej deklarácie, ktorú prijme EÚ 25. marca pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Hoci zatiaľ nepôjde o konkrétny návrh znenia deklarácie, debata bude z dôvodu rozporov medzi členskými krajinami zrejme komplikovanejšia než Berlín pôvodne očakával.
Deklarácia má mať tri časti, týkajúce sa doterajších úspechov únie, jej hodnôt a priorít do budúcnosti.
Európski politici sa síce zhodujú, že deklarácia má byť stručná a zrozumiteľná občanom, sú však nejednotní v tom, čo by mal dokument obsahovať. Zmienka o ústave, rozširovaní EÚ, porážke komunizmu, spoločnej európskej mene, či kresťanstve sú len niekoľkými z bodov, ktoré by niektoré krajiny v deklarácii rady videli, zatiaľ čo ďalšie sú proti.
Podľa diplomatov sa tam požadovaná a zároveň odmietaná zmienka o ústave nakoniec zrejme neocitne, rovnako ako ani požiadavka na zaradenie porážky komunizmu medzi úspechy únie. Medzi nimi by sa však napokon mohlo zmieniť zavedenie eura, hoci pôvodne sa k tomu stavala odmietavo Británia či Švédsko ako krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny. Barroso dal v stredu jasne najavo, že euro a rozširovanie medzi doterajšie úspechy únie jednoznačne patria.
Podľa slovenských diplomatov je Slovensko v tomto smere flexibilné a považuje skôr za dôležité, aby sa z deklarácie nestal nezrozumiteľný dokument.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
