OSLO 6. marca (SITA/AFP) - Viac ako 150 "detí vojny", ktoré sa narodili nórskym matkám, ktoré mali počas II. svetovej vojny vzťah s nemeckými vojakmi, požiada vo štvrtok Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), aby posúdil ich žiadosť o kompenzácie za zlé zaobchádzanie, ktoré od vojny zažívali. Súd v Štrasburgu vo štvrtok preskúma ich žiadosť a rozhodne, či sa bude ich prípadom ďalej zaoberať. Okrem finančného vyrovnania, 158 žien a mužov dúfa, že súd zvráti predošlé rozhodnutia nórskych súdov, ktoré sa odmietli prípadmi zaoberať pre uplynutie zákonnej lehoty. Rozhodnutie ESĽP v prospech žalobcov by znamenalo, že domáce súdy sa ich prípadom budú musieť opätovne zaoberať.
"Dúfam, že súd bude mať dostatok informácií, aby mohol náš prípad prevziať a posúdiť," povedala jedna z dotknutých, 65-ročná Gerd Fleischerová. Fleischerová je len jedným z 10 tisíc až 12 tisíc detí, ktoré sa narodili Nórkam a nemeckým vojakom počas nemeckej okupácie Nórska. Takýmto dieťaťom vojny je aj Anni-Frid Lyngstadová zo slávnej švédskej skupiny ABBA. Mnohé z detí sa narodili a vyrastali z centrách Lebensborn, ktoré založil šéf SS Heinrich Himmler s cieľom podporiť "árijskú rasu". Po vojne sa stali terčom nenávisti. Často ich umiestňovali do hostiteľských rodín alebo špeciálnych ústavov a podstupovali fyzické alebo duševné obťažovanie, zneužívanie alebo dokonca znásilňovanie. Mnohí ľudia ich považovali za potenciálnu "piatu kolónu" budúcich stúpencov nacistického režimu, zatiaľ čo iní boli presvedčení, že sú mentálne retardovaní, a preto budú predstavovať pre spoločnosť problémy. Doklady o ich skutočnej totožnosti boli často ničené, pozmeňované alebo v niektorých prípadoch, až do roku 1986, označované za "obranné tajomstvo". Mnohí preto nemohli vypátrať svojích biologických rodičov, mnohí dodnes nevedia nič o svojej minulosti.
Nórska vláda sa problém detí vojny pokúšala nejako riešiť. V roku 2000 sa im premiér Kjell Magne Bondevik v novoročnom prejave ospravedlnil. V roku 2005 nórski poslanci rozhodli, že každé vojnové dieťa má právo na kompenzáciu v hodnote do 20 tisíc nórskych korún, čo je asi 2440 eur. Podľa Fleischerovej je to ďalšia urážka. "Je to najnižšia kompenzácia, akú kedy parlament komu dal."
