BAGDAD 5. marca (SITA/AP) - Jeden z hlavných predstaviteľov bývalého režimu Saddáma Husajna v pondelok vyhlásil, že "žiadna genocída Kurdov nebola", pričom z útoku chemickými zbraňami na severoiracké kurdské mesto Halabdža v roku 1988 obvinil Irán. Tárik Azíz, ktorý bol Saddámovým ministrom zahraničných vecí a vicepremiérom, pred zvláštnym tribunálom v Bagdade uviedol, že Irak nevlastnil smrtiace nervové prostriedky, ktoré v meste zabili okolo 5600 ľudí. Mesto Halabdža sa neskôr stalo celosvetovo známym symbolom operácie Anfál v rámci kampane proti irackým Kurdom.
Podľa Azíza takéto chemické zbrane mal Irán, ktorý bojoval proti Saddámovmu režimu vo vojne v rokoch 1980 až 1988. "Môžete to overiť s expertmi," povedal pred sudcami počas súdu so šiestimi bývalými predstaviteľmi Saddámovho režimu, ktorí sú obvinení zo zločinov proti ľudskosti za postup proti Kurdom v 80. rokoch, keď zahynulo podľa odhadov stotisíc ľudí. "Nebola žiadna genocída Kurdov...Títo obžalovaní sú čestní dôstojníci, ktorí bránili svoju krajinu a bojovali s Iránom," uviedol Azíz, ktorý vystúpil ako svedok obhajoby. Saddáma, ktorého popravili 30. decembra 2006 po usvedčení zo zabitia 148 šiitských moslimov v odvete za pokus o jeho zavraždenie v roku 1982, označil za "hrdinu, vlastenca a bojovníka za irackú suverenitu". Azíz patrí k viac ako sto zadržaným bývalým členom Saddámovej éry, ktorým hrozia žaloby za ďalšie zločiny, vrátane útokov na šiitov s cieľom potlačiť povstalecké nepokoje počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
Azíz vyhlásil, že v roku 1991 sa stretol s kurdskými lídrami vrátane súčasného prezidenta Džalála Talabáního a podľa neho "o žiadnej genocíde nehovorili." "Iba žiadali kompenzácie za dediny zničené počas vojny medzi Irakom a Iránom," uviedol. Podľa žaloby sú však zverstvá jasne a prehľadne zdokumentované. Medzi šiestimi obvinenými je aj Alí Hassan al-Madžíd, známy tiež ako Chemický Ali, za údajné nariadenie plynových útokov. V prípade usvedčenia im hrozí trest smrti obesením. Súd bol odročený do 15. marca.
