Priština 3. marca (TASR) - Asi 4000 kosovských Albáncov dnes v Prištine demonštrovalo za okamžitú a plnú nezávislosť provincie od Srbska, proti plánu budúceho štatútu vypracovanému OSN a proti medzinárodnej prítomnosti v oblasti. Pochod sa uskutočnil tri týždne po násilnej demonštrácii, pri ktorej zahynuli dvaja účastníci.
Protestnú akciu zvolalo radikálne hnutie Sebaurčenie (Vetevendosja). Účastníci prešli okolo hlavného sídla Misie OSN v Kosove (UNMIK) po tom, čo poriadková jednotka kosovskej polície súhlasila s odstránením cestnej zátarasy. Podľa polície demonštrácia sa zaobišla bez incidentov.
V obavách z nepokojov kosovskoalbánski lídri vyzvali organizátorov, aby demonštráciu zrušili. Varovali, že nové násilnosti môžu ohroziť snahy o nezávislosť Kosova a zdôraznili, že provincia k samostatnosti smeruje.
Premiér Agim Ceku v piatok vyzval obyvateľov, aby verili, že Spojenými národmi sprostredkovaný proces povedie k nezávislosti a apeloval na demonštrantov, aby sa neuchýlili k násiliu. "Musíme byť veľmi opatrní v tom, aké posolstvá vyšleme svetu. Akýkoľvek násilný čin poškodí náš obraz," povedal.
Demonštranti skandovali "Sebaurčenie hneď", mávali albánskymi vlajkami a niesli transparenty s nápismi "Preč s UNMIK". Žiadali aj prepustenie lídra Sebaurčenia Albina Kurtiho, ktorého zadržali po zhromaždení z 10. februára, keď polícia OSN použila proti demonštrantom gumové strely. Obe obete zomreli po zásahu projektilmi do hlavy.
Po februárovej demonštrácii došlo v Kosove k dvom bombovým útokom proti zaparkovaným vozidlám OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Kosovskoalbánski stúpenci tvrdej línie odmietajú plán vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, keďže predpokladá časovo neohraničený dohľad EÚ po odchode administratívy OSN plánovanom na tento rok. Ahtisaariho návrh okrem toho priamo nehovorí o nezávislosti Kosova. Plán podľa nich tiež obsahuje príliš veľa ústupkov voči srbskej menšine v provincii.
Demonštrácia sa konala deň po ukončení posledného kola rokovaní medzi zástupcami Belehradu a Prištiny, ktoré vo Viedni sprostredkoval Ahtisaari. Rozhovory nepriniesli ani náznak kompromisu.
Kosovskoalbánski lídri Ahtisaariho plán akceptovali, Belehrad je rozhodne proti a tvrdí, že otvára cestu pre nezávislosť provincie, ktorú Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Srbsko Kosovu ponúka veľmi širokú autonómiu, trvá však na udržaní provincie vo svojich hraniciach.
Ahtisaari plánuje konečnú verziu svojho plánu predložiť do konca marca Bezpečnostnej rade OSN, ktorá o ňom rozhodne. Neočakáva sa, že fínsky exprezident súčasnú verziu návrhu výrazne zmení.
Prevažne etnickými Albáncami obývané Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
