TALLINN 2. marca (SITA/AFP) - V Estónsku sa v nedeľu konajú parlamentné voľby, prvé od vstupu krajiny do Európskej úniev roku 2004. O priazeň približne 940 tisíc oprávnených voličov sa bude uchádzať 11 strán, ale iba päť či šesť politických subjektov pravdepodobne prekročí hranicu piatich percent potrebných pre vstup do parlamentu. Očakáva sa, že prosperujúca ekonomika napomôže súčasnej vláde opäť k moci. "Veľké zmeny sú nepravdepodobné," povedal politológ Tonis Saarts z univerzity v Tallinne. Už viac ako 30 tisíc Estóncov odovzdalo tento týždeň svoje hlasy v parlamentných voľbách prostredníctvom internetu. Hlasovanie prebiehalo od pondelka do stredy a bolo prvým takýmto hlasovaním v prípade parlamentných volieb na svete. "Je to rozhodne dobrý výsledok," uviedol pre agentúru AFP Epp Maaten z národnej volebnej komisie. Internetové voľby po prvý raz využila krajina v komunálnych voľbách v roku 2005.
Najviac hlasov podľa prieskumov získajú dve hlavné strany súčasnej vládnej koalície. Strana stredu má podľa februárového prieskumu Emor podporu 26 percent opýtaných a stredopravá Reformná strana premiéra Andrusa Ansipa má 21 percent. Ich najmladším koaličným partnerom bol stredoľavý Ľudový zväz. Ak Strana stredu a Reformná strana dostanú predpokladanú podporu, získajú väčšinu kresiel v 101-člennom jednokomorovom parlamente. Opozičná Únia Pro Patria a Res Publica v prieskume obsadili tretie miesto so ziskom 12 percent.
Podľa politológa Vella Pettaia môže tentokrát však premiér vzísť zo Strany stredu. "Je dosť pravdepodobné, že to bude líder centristov Edgar Savisaar," povedal politológ pre denník Moscow Times. Savisaar bol prvým estónskym premiérom po nadobudnutí samostatnosti krajiny v roku 1991, o funkciu však prišiel v roku 1992. Neskôr pôsobil ako minister vnútra, no odstúpil v roku 1995 pre tvrdenia, že tajne odpočúval svojich politických súperov.
Súčasný premiér Ansip prisľúbil urobiť z Estónska do roku 2015 jednu z piatich najbohatších krajín EÚ a znížiť daň z príjmu na 18 percent zo súčasných 23 percent. Voľby sa v 1,37 miliónovom Estónsku konajú v čase zvýšeného napätia s Ruskom. Napätie vzrástlo potom, čo nacionalisti v parlamente, tiež s podporou Ansipa, schválili odstránenie bronzovej sochy vojaka Červenej armády z 2. svetovej vojny z centra Tallinnu. Rusko to označilo za zneváženie pamiatky vojakov, ktorí položili svoje životy v boji proti fašizmu, niektorí Estónci ho však považujú za memento 50-ročnej sovietskej nadvlády.
