Takmer dve tretiny Čechov sú aktuálne proti tomu, aby v Česku vznikla americká radarová základňa systému protiraketovej obrany. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov prieskumu spoločnosti CVVM.
Z oslovených respondentov 61 percent uviedlo, že sú proti základni. Tri štvrtiny opýtaných zastávajú názor, že o základni by sa malo rozhodnúť v referende.
Projekt základne USA v ČR podporuje iba štvrtina občanov a necelých 20 percent si myslí, že o základni sa môže rozhodnúť bez referenda.
Odpoveď českej vlády na oficiálnu žiadosť USA o súhlas s výstavbou radaru sa očakáva v najbližších týždňoch. Konečné slovo by však podľa premiéra Mirka Topolánka mali mať českí poslanci a senátori.
USA chcú radar postaviť južne od Prahy vo vojenskom výcvikovom priestore Brdy-Jince. Americká základňa by bola na ploche asi dva krát dva kilometre a radar by mal byť v prevádzke od roku 2011 alebo 2012.
Referendum o americkej radarovej základni v ČR Topolánkova vláda odmieta s tým, že plebiscit sa nekonal ani v súvislosti so vstupom krajiny do NATO.
Česká ústava referendum pozná, ale od roku 1993 chýba zákon, na základe ktorého by sa dalo všeľudové hlasovanie vypísať. Doteraz jediné referendum bolo v ČR na základe tzv. jednorazového zákona a týkalo sa vstupu ČR do EÚ. V situácii, keď sú sily medzi koaličnými a opozičnými poslancami takmer vyrovnané, nie je bez širokej politickej dohody schválenie ústavného zákona o referende možné.
Nemecko žiada rozhovory o protiraketovom štíte v rámci NATO
Nemecký minister obrany Franz Josef Jung vyzval dnes na ďalšie rozhovory v rámci NATO o plánovanom umiestnení častí protiraketového štítu USA v Európe, ktorý vyvolal napätie medzi Moskvou a Washingtonom.
Šéf agentúry Pentagónu pre protiraketovú obranu vo štvrtok uviedol, že Washington chce spojencom z NATO objasniť plány výstavby základní protiraketovej obrany v strednej Európe, nežiada však ich súhlas. Generál Henry Obering okrem toho vyhlásil, že USA budú možno chcieť umiestniť radar ešte bližšie k Rusku - na Kaukaze.
Európski spojenci USA sú znepokojení, že americké plány poškodia ich vzťahy s Moskvou. Nemecko viedlo výzvy na širšie konzultácie o projekte. Washingtonu sa tiež sťažovala Ukrajina, že s ňou projekt nekonzultoval.
"Mali by sme diskutovať o vývoji takéhoto systému v rámci NATO," povedal Jung novinárom popri stretnutí ministrov obrany EÚ v nemeckom Wiesbadene. Ruské obavy by podľa neho mohli zmierniť rozhovory na existujúcom fóre NATO-Rusko. "Myslím si, že to je správna cesta vpred," uviedol.
USA chcú umiestniť v Českej republike radarový systém a v Poľsku raketovú batériu ako súčasť obrany proti prípadným raketovým útokom krajín ako sú Irán a Severná Kórea, ktoré Washington označuje za "darebácke" štáty.
Jung neuviedol, či je Nemecko za alebo proti takémuto systému, no podľa jeho hovorcu Berlín pripúšťa, že proti takejto hrozbe útokov treba podniknúť nejaké opatrenia.
Moskva vníma plánovaný americký systém ako zasahovanie do svojej bývalej sféry vplyvu a snahu zmeniť mocenskú rovnováhu po studenej vojne. Šéf ruských leteckých síl však dnes uviedol, že Rusko má vlastnú protiraketovú obranu a nemusí sa preto obávať.
"Máme všetko, čo potrebujeme, aby sme zodpovedajúco reagovali na všetky tieto dislokácie," citovali ruské médiá generála Vladimira Michajlova. "Majú množstvo peňazí, nech utrácajú," dodal.
Väčšina európskych vlád sa dosiaľ zdráhala jasne oznámiť, či podľa nich Európa takýto protiraketový štít potrebuje. Šéf zahraničnej politiky EÚ Javier Solana vo štvrtok uviedol, že úroveň ohrozenia kontinentu je "otázna" a je na jednotlivých krajinách, ako sa rozhodnú postupovať.
