Tripolis 28. februára (TASR) - Líbya si v piatok pripomenie 30. výročie založenia svojho unikátneho systému džamahíríje, ktorý podľa jeho zakladateľa Muammara Kaddáfího dáva moc ľudu a súčasne zabraňuje "diktatúre 51 percent".
Výraz džamahíríja po prvý raz vytvoril líbyjský vodca Muammar Kaddáfí a označuje typ štátneho zriadenia. Podľa vlády v Tripolise je Líbya priamou demokraciou bez politických strán a krajine vládne priamo ľud prostredníctvom miestnych rád.
Keďže tento štátny systém je jedinečný a vzťahuje sa len na Líbyu, vytvoril Kaddáfí na jeho označenie špeciálny termín. Slovo džamahíríja je odvodené od arabského výrazu džumhúríja, čo znamená republika, len výraz džumhúr (verejnosť) je použitý v pluráli - džamahír, čo znamená masy.
Väčšina pozorovateľov a kritikov sa však zhoduje v tom, že Líbya je v skutočnosti vojenská diktatúra pod Kaddáfího nadvládou, konštatuje agentúra Reuters. Džamahíríja - jediný typ vlády, aký väčšina Líbyjčanov pozná - je podľa nich len figovým listom na zakrytie autoritárskej vlády a vďaka nej krajina žije v chudobe.
Obdivovatelia systému, kde sú zakázané politické strany, tvrdia, že systém garantuje obyčajnému ľudu priame vyjadrovanie sa k vlastnej vláde a zabezpečuje politickú stabilitu.
Vďaka Kaddáfího nehynúcej podpore môže tento systém vydržať neporušený mnoho rokov, myslia si Líbyjčania. Horšie je to už s chatrnou ekonomikou krajiny, ktorá sa drží nad vodou akurát vďaka výnosom z vývozu ropy a plynu.
"Líbyjčania už podľa svojej nátury a založenia nemajú tendenciu búriť sa proti Kaddáfího vláde," hovorí v Londýne pôsobiaci alžírsky právnik Saad Djebbar, expert na Líbyu. "Chcú len nájsť spôsob, ako skoncovať s extrémnou byrokraciou, neefektívnosťou a korupciou - ktoré pripúšťa aj samotný Kaddáfí."
Muammar Kaddáfí sa dostal k moci v roku 1969 vďaka štátnemu prevratu. V roku 1977 vyhlásil v krajine ľudovú vládu džamahíríja v snahe vytvoriť dokonalú spoločnosť v súlade s učením Zelenej knihy, ktorá v sebe obsahuje aspekty socializmu, islamu a panarabizmu. Zrušil veľké súkromné spoločnosti a zakázal Líbyjčanom vzájomne sa zamestnávať s tým, že je to vykorisťovanie.
Systém líbyjskej džamahíríje funguje na báze zasadaní mestských rád, známych ako Základné ľudové kongresy (BPC), na ktoré dohliadajú revolučné výbory zložené z mladých nadšencov Zelenej knihy. Tie potom posielajú svoje uznesenia národnej rade predstaviteľov prostredníctvom pyramídy výborov a kongresov.
Kaddáfí trvá na tom, že táto štruktúra systému dokázala svoju politickú hodnotu. "Niektorí ho volajú ľudový socializmus, iní ľudový kapitalizmus. Na tom ale nezáleží; dôležité je, že bohatstvo sa delí medzi ľud," povedal Kaddáfí v roku 2004.
Podľa vládnych predstaviteľov päťmiliónová Líbya vďaka vláde džamahíríje prekvitá. Spomedzi 177 krajín sa drží na úctyhodnom 64. mieste na zozname OSN v indexe ľudského rozvoja, a priemerná dĺžka života v roku 2003 tu dosahovala 74 rokov.
Podľa reformátorov toľko obhajované egalitárstvo viedlo len k plytvaniu, nedostatku, úplatkárstvu a korupcii. Líbya bola v roku 2005 na korupčnom zozname Transparency International na 117. mieste spomedzi 159 krajín.
Podľa harvardského profesora Michaela Portera sa Líbya stala "závislou ekonomikou a jej systém je navrhnutý tak, že vlastne nič nerobí. Je to pokazený rozhodovací proces".
Kaddáfí odmieta tvrdenia, že jeho systém je diktátorský. Podľa neho Líbya ešte nedosiahla všetko, čo má vo svojom potenciáli. "Keby som bol diktátor, všetky moje myšlienky by boli už zrealizované a Líbya by bola dnes už rajom na zemi," povedal Kaddáfí na minuloročnom výročnom ceremoniáli.
Pri príležitosti piatkového jubilea vyhlásenia džamahíríje líbyjský vodca uskutoční verejnú diskusiu o demokracii s americkým politológom Benjaminom Barberom a britským sociológom Anthonym Giddensom.
