Mys Canaveral 28. februára (TASR) - Sonda New Horizons mieriaca k najvzdialenejšej planéte slnečnej sústavy preletela dnes ráno okolo Jupitera. Gravitačné pole tejto gigantickej planéty využije na získanie dostatočnej rýchlosti, ktorá jej umožní skrátiť o tri roky cestu k Plutu, ktorá by jej inak trvala 12 rokov.
Sonda New Horizons sa v blízkosti Jupitera chvíľu zdrží a urobí dlho očakávané zábery planéty, ktorá bola centrom skúmania dnes už odstavenej osemročnej misie Galileo. Mimoriadne zaujímavý je pre vedcov najmä Jupiterov ľadový mesiac Europa, na ktorom by sa podľa dostupných údajov mal nachádzať podpovrchový slaný oceán.
Problémy s anténou na sonde Galileo znemožnili sonde urobiť množstvo záberov Europy s vysokým rozlíšením. Vedci veria, že infračervené senzory na palube New Horizons pomôžu na povrchu mesiaca odhaliť výtrysky z mora ukrytého pod povrchom.
"Dúfam, že získame nejaké skutočné indície o povrchu oceánu," uviedol pred preletom sondy Bill McKinnon, odborník na planetárne vedy z Washingtonskej univerzity v St. Louis.
Perspektíva prítomnosti tekutého oceánu zvyšuje nádeje, že na Europe môže existovať život. Morskí biológovia totiž zistili, že podobné habitaty na Zemi, ako napríklad pod antarktickými či arktickými ľadovcami, sa hemžia životom.
K najväčšiemu priblíženiu New Horizons k Jupiteru došlo dnes ráno o 6.43 SEČ, keď sonda preletela okolo planéty vo vzdialenosti 2,3 milióna kilometrov.
Štúdium Jupitera a jeho štyroch najväčších mesiacov - vrátane mesiaca Io, ktorý má aktívne sopky - začala sonda pred pár týždňami a mala by v nich pokračovať až do júna.
Okrem toho bude New Horizons putovať pozdĺž dlhého Jupiterovho magnetického chvosta, ktorý sa tiahne do vzdialenosti desiatok miliónov kilometrov za planétou. Chvost pochádza z obrovského a dynamického magnetického poľa Jupitera, ktoré je neustále bombardované a formované prúdom vysokorýchlostných nabitých častíc prúdiacim zo Slnka.
Podľa hlavného výskumníka misie New Horizons Alana Sterna je to bezprecedentná príležitosť, pretože "takéto niečo sa ešte nikdy predtým nerobilo na obrej planéte".
Prelet New Horizons okolo Jupitera vedci využijú aj na prvé podrobnejšie preskúmanie búrky známej ako Malá červená škvrna, ktorá sa vytvorila na planéte po zániku sondy Galileo v roku 1995.
Po odoslaní údajov o Jupiteri staniciam pozemnej kontroly bude sonda uvedená do stavu hibernácie a zostávajúcich osem rokov poletí k Plutu v spánkovom režime.
New Horizons je poháňaná pomalým rozpadom rádioaktívneho plutónia a k najvzdialenejšej planéte našej slnečnej sústavy bola vypustená v januári 2006.
Stretnutie s Jupiterom zvýši jej rýchlosť o 14.000 km/h, takže po prelete bude letieť medziplanetárnym priestorom rýchlosťou 84.000 km/h. K Plutu by mala doraziť v roku 2015. Sonda sa však pohybuje príliš rýchlo na to, aby sa pri dosiahnutí Pluta zastavila a zostala na jeho orbite. Malú planétku a jej mesiac Cháron bude preto skúmať počas letu, a potom bude pokračovať ďalej do oblasti Kuiperovho pásu.
