Nešťák žaloval SR pre porušenie práva na osobnú slobodu pre údajne svojvoľné a nezákonné vzatie a držanie vo väzbe. Tvrdil aj, že došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní pri rozhodovaní o jeho väzbe na neverejných zasadnutiach súdu.
Nešťák sa sťažoval i na porušenie práva na spravodlivé konanie pred nestranným súdom pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby, pri prerokúvaní jeho návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Žiline a v samotnom trestnom konaní. Zároveň sa sťažoval na porušenie práva na prezumpciu neviny.
ESĽP sa vo svojom rozsudku iba čiastočne stotožnil s argumentáciou vlády a zamietol námietku Nešťáka ako zjavne nepodloženú v prípade údajného svojvoľného a nezákonného vzatia a držania vo väzbe. Uznal, že existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu lúpeže a tiež dôvodná obava, že by v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať v trestnej činnosti.
ESĽP však rozhodol, že došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, keď na neverejných zasadnutiach pred krajským súdom, kde sa rozhodovalo o väzbe, sa zúčastnil prokurátor, no Trestný poriadok v znení platnom v tom čase Nešťákovi v postavení obvineného rovnaké právo nepriznával.
Zároveň ESĽP zamietol námietku Nešťáka týkajúcu sa údajnej nespravodlivosti konania o vzatí do väzby a konania o jeho námietke zaujatosti proti sudcom krajského súdu, pretože tieto konania sa netýkali rozhodovania o trestnom obvinení.
Vo vzťahu k spravodlivosti trestného konania ESĽP poukázal na to, že sudca nielenže musí byť subjektívne nezaujatý, ale musí sa takým aj objektívne javiť. V tomto prípade senát krajského súdu ešte pred rozhodnutím o vine vo svojich rozhodnutiach vyslovil názory, ktoré naznačovali, že Nešťák spáchal trestný čin, pre ktorý bol súdený.
Tieto vyjadrenia podľa názoru ESĽP spôsobili pochybnosti o nezaujatosti senátu. Tento senát následne rozhodoval o sťažovateľovom odvolaní proti odsudzujúcemu rozsudku a proti jeho rozhodnutiu nebol prípustný žiadny ďalší riadny opravný prostriedok. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci pred nestranným súdom.
Napokon ESĽP rozhodol o porušení prezumpcie neviny, pretože dospel k záveru, že vyjadrenia obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach krajského súdu naznačovali vinu Nešťáka pred tým, ako o nej bolo v súlade so zákonom rozhodnuté.
Sťažovateľ požadoval 10.650.850 Sk (približne 280.000 eur) ako náhradu majetkovej škody, 2.671.920 Sk (približne 70.000 eur) ako náhradu nemajetkovej ujmy a 72.313 Sk (približne 1950 eur) za náklady a výdavky. ESĽP nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením jeho práv a údajnou majetkovou škodou, priznal mu však 6000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 1000 eur z titulu trov konania. Zvyšok jeho nároku zamietol.
TASR o tom informoval Michal Jurči, hovorca Ministerstva spravodlivosti SR.
