„Ahoj, ja som Johnny Cash,“ takto sa prihováral svojmu publiku legendárny country spevák, jedna z najvýraznejších postáv americkej populárnej hudby 20. storočia. Johnny Cash by sa včera dožil 75 rokov.
Sú štyri roky po jeho smrti, ale záujem o jeho osobu vôbec neutícha. So svojím posmrtným albumom A Hundred Highways vyhral po rokoch americkú hitparádu, pozoruhodný životopisný film Walk The Line zapĺňal kiná po celom svete. Jeho príbeh je predmetom nových biografií, z ktorých treba spomenúť knihu Muž menom Cash od Steva Turnera.
Prečo táto postava, ktorá chodila celý život v čiernom, púta toľko pozornosti? Asi preto, že sa tento spevák country vždy vzoprel nepriaznivému osudu a dokázal prejsť na „slnečnú stranu života“, ako sa spieva v jednej z jeho obľúbených skladieb Keep On Sunny Side.
Syn farmára
Johnny Cash sa narodil 26. februára 1932 v Arkansase v chudobnej farmárskej rodine, ktorá vyznávala prísnu náboženskú výchovu. Už ako päťročný pracoval na bavlníkových poliach a po nociach z rádia hltal country, blues a gospel. Svoju prvú gitaru dostal, keď mal desať rokov. Jeho život v mladosti výrazne ovplyvnila tragická smrť staršieho brata Jacka, ku ktorej sa počas svojho života často vracal.
Počas vojenskej služby v Nemecku založil svoju prvú skupinu a napísal svoj prvý veľký Folsom Prison Blues o americkej väznici, ktorú prvýkrát navštívil ako spevák o desaťročie neskôr. Jeho sila spočívala v tom, že o mužoch mimo zákona spieval tak hodnoverne, až si ľudia dnes myslia, že strávil polovicu života v base. V skutočnosti však pobudol za mrežami dohromady len týždeň - za výtržníctvo a drogové prečiny.
Závislosť
Po návrate z nemeckej misie sa so svojou prvou ženu Vivian presťahoval do Memphisu, mesta, kde si istý Sam Phillips otvoril štúdio a vydavateľstvo Sun Records. Napriek počiatočnému neistému prejavu ho Cash zaujal natoľko, že mu ponúkol nahrávaciu zmluvu. V čase veľkého rokenrolového tresku jeho hviezda vystúpila rýchlo a slávu, ktorú žal, sa dala porovnať s Elvisovou.
Na začiatku svojej bohatej dráhy Cash napísal najväčšie hity ako I Walk The Line, I Still Miss Someone, Big River alebo Cry, Cry, Cry. V šesťdesiatych rokoch však jeho skladateľské schopnosti zakrpateli vinou neprimeraného užívania práškov a alkoholu. Cash si časom vybudoval od liekov silnú závislosť, ktorá ho skoro doviedla až do hrobu.
Dva návraty
Pred zatratením ho zachránila jeho životná láska June Carter, ktorá sa nakoniec stala jeho druhou ženou. Cashova sila spočívala v jeho znovuzrodení. Po prvý raz sa vrátil koncom 60. rokov geniálnymi živými nahrávkami z väzníc Folsom Prison a San Quentin. „Cash bol svätcom, ktorý bol rád v spoločnosti hriešnikov,“ napísal o ňom jeho osobný priateľ Bono z U2.
Druhý veľký comeback sa mu podaril desať rokov pred smrťou. Odpísaného umelca, ktorý už len dožíval zo svojej zašlej slávy, na začiatku 90. rokov vrátil do pozornosti známy producent Rick Rubin. Bradatý mág s ním nahral štyri pozoruhodné albumy, ktoré priblížili Casha mladému publiku.
Spevákove posledné nahrávky sú aj víťazstvami nad jeho chorobami, ktorými trpel na sklonku života. Raritná nervová choroba ho znehybnila natoľko, že musel byť pripútaný na invalidný vozík. Jeho mohutný hlas zoslabol, postupne strácal zrak a nakoniec prišiel aj o svoju milovanú ženu June Carter, ktorá zomrela v máji 2003.
Presiahol hranice country
Cash sa však nevzdával a začal pracovať hneď na druhý deň po jej pohrebe. Vedel, že mu nezostáva veľa času. Jediné, o čo Boha prosil, aby mu nechal jeho hlas. Tak stihol nahrať album A Hundred Highways, ktorý nakoniec vyšiel tri roky po jeho smrti.
Cash zomrel 12. septembra 2003 v nashvillskej nemocnici. Za sebou zanechal okolo 1500 nahratých piesní. Hovorí sa o tom, že v zásuvkách leží ešte jeden nový album American Recordings VI, ktorý bude zložený z piesní nahratých tesne pred jeho skonom.
Tento svätec a desperát v jednej osobe už počas svojho života presiahol hranice country. Dnes sa k jeho hudobnému odkazu hlásia všetky generácie. Od Boba Dylana až po mladé začínajúce kapely.
