BRATISLAVA 21. februára (SITA) - Napriek tomu, že Iránu v stredu vyprší lehota na zastavenie kontroverzného programu obohacovania uránu, nič nenasvedčuje tomu, že by sa islamská republika chystala splniť požiadavky medzinárodného spoločenstva. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád na stredajšom zhromaždení v provincii Gilán vyhlásil, že jadrový program je pre budúcnosť krajiny životne dôležitý a bude pokračovať. Potvrdil tak slová tajomníka iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Alího Laridžáního, ktorý po utorňajšom stretnutí so šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Muhammadom al-Baradiím jasne vylúčil zastavenie sporných činností bez ohľadu na ultimátum Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).
"Jadrová energia je veľmi dôležitá pre pokrok a rozvoj našej krajiny," citovala Ahmadínedžáda iránska tlačová agentúra ISNA. "Stojí za to dokonca aj vtedy, ak sa na desať rokov vzdáme iných aktivít a sústredíme sa na túto záležitosť," vyhlásil prezident počas prejavu v meste Síáh Kal. Za "budúcnosť a osud" Iránu predtým jadrovú energiu označil aj najvyšší duchovný predstaviteľ krajiny, ajatolláh Alí Chameneí. Na akýkoľvek pokus vynútiť silou zastavenie obohacovania uránu odpovie Teherán "zodpovedajúcim" spôsobom, varoval v utorok jadrový vyjednávač Laridžání. Po stretnutí so šéfom MAAE jasne povedal, že napriek ultimátu Irán nepomýšľa na zastavenie aktivít obohacovania uránu. "Dôležitým problémom nie je zastavenie... To, čo by malo byť pre vás dôležité, je, aby iránske aktivity spadali do rámca MAAE a pod dozor inšpektorov agentúry," dodal Laridžání a upozornil, že na riešenie problému by sa nemala použiť "sila a nátlak". "Ktokoľvek, kto sa zaujíma o nekonvenčné alebo nelogické a neracionálne (kroky), dostane s konečnou platnosťou zodpovedajúcu odpoveď." Akékoľvek obavy medzinárodného spoločenstva z "možnej deviácie" iránskych aktivít obohacovania uránu by sa mali podľa Laridžáního riešiť "za rokovacím stolom". Ahmadínedžád v utorok vyhlásil, že jeho krajina môže zastaviť program obohacovania uránu a obnoviť rozhovory so západnými krajinami v prípade, že aj ony zastavia svoje jadrové programy. "Sme za rozhovory, ale musí to byť čestné jednanie. To znamená, že obe strany povedú rozhovory za rovnakých podmienok," dodal. "Myslíte si, že je to seriózna ponuka?" reagoval hovorca Bieleho domu Tony Snow. USA naďalej tvrdia, že neplánujú vojenský zásah proti Iránu. Ako však pre britskú spoločnosť BBC uviedli nemenované diplomatické zdroje, vysokí predstavitelia Ústredného velenia na Floride si už v rámci núdzového plánu vybrali ciele na území Iránu. Na zozname sa podľa nich nachádza závod na obohacovanie uránu v Natanze, zariadenia v Isfaháne, Aráku a Búšehri. Velenie americkej flotily v Bahrajne medzitým informovalo, že do Perzského zálivu v pondelok dorazila druhá lietadlová loď USS John C. Stennis. Dopisovateľ BBC Frank Gardner tvrdí, že spúšťacím impulzom pre útok na Irán môže byť akékoľvek potvrdenie podozrenia, že Irán vyvíja jadrovú zbraň.
MAAE medzitým dokončuje správu, v ktorej pravdepodobne uvedie, že Irán nerešpektuje rezolúciu BR OSN z 23. decembra a svoje jadrové aktivity namiesto obmedzenia skôr rozšíril. Dokument by mal byť dokončený už v stredu alebo vo štvrtok a MAAE ho následne predloží BR OSN, ktorá môže na Teherán uvaliť nové sankcie. Rada by mala na budúci týždeň začať rokovania o zvýšení nátlaku na Irán, pričom sa bude zaoberať nevojenskými sankciami vrátane doplnenia zoznamu osôb so zákazom cestovania na Západ, rozšírenia ekonomických sankcií a zákazu vývozu zbraní. Rezolúciu by však mohli vetovať Rusko a Čína, ktoré majú s Iránom blízke vzťahy. Decembrové rozhodnutie BR OSN Irán označil za "nelegálne" a upozornil, že sa nevzdá svojho práva na výrobu jadrového paliva na základe Zmluvy o nešírení jadrovej zbraní.
