Praha 20. februára (TASR) Najvyšší predstaviteľ českých katolíkov dnes odmietol kompromisný návrh, aby sa o správu katedrály svätého Víta na Pražskom hrade spoločne podelili štát a cirkev.
Kardinál Miloslav Vlk tak dnes reagoval na návrh ministra Cyrila Svobodu, šéfa Legislatívnej rady vlády. Podľa jeho slov, bez vyriešenia otázky, komu vlastne katedrála patrí, nie je možné o spoločnej správe ani len rokovať.
Podľa kardinála Vlka, ktorý situáciu okolo katedrály považuje za škandálnu, české vlády po roku 1993 prejavili iba malú vôľu vyriešiť otázku katedrály a vzťahov štátu a cirkvi.
Vôľu po kompromise dnes potvrdil český premiér Mirek Topolánek. Počas návštevy Varšavy uviedol, že by si vedel predstaviť vrátenie katedrály sv. Víta cirkvi, ako aj ďalšie štátne financovanie opráv tejto pamiatky. Topolánek však chce, aby rozhodol súd.
Po desaťročiach štátnej správy o gotickú katedrálu, v ktorej sú uložené aj české korunovačné klenoty, sa vlani v septembri ujala správy katolícka cirkev. Súdne spory o katedrálu a niekoľko ďalších objektov trvali vyše 14 rokov.
Až do uplynulého piatku sa zdalo, že rozhodnutie Mestského súdu v Prahe z júna 2006, ktorý potvrdil predchádzajúci verdikt Obvodného súdu pre Prahu 1 z roku 2005, je konečné, a katedrála patrí cirkvi. Konkrétne katedrála aj s pozemkom Metropolitnej kapitule u sv. Víta, a priľahlé nehnuteľnosti - Vikářská ulica, Prašná veža a kaplnka Všetkých svätých.
Najvyšší súd však predchádzajúce súdne rozhodnutia 16. februára zrušil a kauzu vrátil na samý začiatok.
Vlaňajšiu zmenu vlastníka a správcu katedrály zaregistrovali aj návštevníci: museli si zakúpiť zvláštnu vstupenku v hodnote 100 Kč. Katolícka cirkev argumentovala na súdoch tým, že katedrála sv. Víta a ďalšie nehnuteľnosti na hrade jej patrili až do roku 1954. Vtedy si katedrálu privlastnil štát vládnym nariadením. Podľa právnych zástupcov cirkvi to však nebolo riadne vyvlastnenie, preto by nemalo platiť a mal by sa obnoviť pôvodný stav.
Protistrana oponovala nielen tým, že ubehlo už vyše päť desaťročí, ale hlavne tým, že stavbu chrámu nefinancovala cirkev, ale obyvatelia krajiny. Katedrála bola úplne dokončená za štátne prostriedky až po vzniku Československa v roku 1929.
Základný kameň chrámu s najvyššou stometrovou vežou bol položený v roku 1344 na mieste pôvodnej románskej rotundy z 10. storočia zasvätenej sv. Vítovi. Stavba dnešnej hlavnej lode chrámu trvala dvesto rokov, ďalšie časti boli pristavané v 19. a 20. storočí.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
