Vyzeral ako malý zázrak techniky - stlačíte spúšť a z fotoaparátu sa vysunie kus lesklého papiera, na ktorom najskôr nie je nič, ale počas niekoľkých sekúnd sa objaví vyfotografovaný obrázok vašej starej mamy alebo susedovho nového domu. Stalo sa pred 60 rokmi.
Dnes už je tzv. instantná fotografia firmy Polaroid tak trochu spomienkou z čias fotografického „stredoveku“, napriek tomu však stále žije.
Na nápad vyhnúť sa zdĺhavému vyvolávaniu filmov a vidieť hneď výsledky svojho fotografického úsilia prišla údajne sedemročná dcéra amerického vedca a vynálezcu Edwina Herberta Landa v roku 1946. A o rok neskôr 21. februára 1947 bol vynález na svete.
Land spolu s partnerom Georgeom Wheelwrightom vyvinul špeciálne chemické vrstvy pre zvitkové filmy, ktoré po naexponovaní snímky zareagovali na chemické zložky v papieri. Vytiahnutá snímka sa ustálila na vzduchu počas minúty do čiernobielej a neskôr i farebnej fotografie.
Polaroid sa stal legendou
Prístroje síce vyzerali neforemne, ale kúzlo okamžitého výsledku priťahovalo fotoamatérov aj reportérov a po roky boli aj obľúbenou púťovou atrakciou.
Landova firma existovala už od roku 1932 a zarobila najmä na druhej svetovej vojne vďaka výnosným zákazkám pre armádu. Edwin Herbert Land (1909 - 1991) skúmal polarizáciu svetla, venoval sa výrobe optických systémov a bol dokonca zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najbohatší vedec sveta. V päťdesiatych rokoch sa napríklad podieľal na vzniku legendárneho špionážneho lietadla U-2 firmy Lockheed.
Firma Polaroid sídliaca na bostonskom predmestí v susedstve známej Harvardovej univerzity vyrábala konvenčné fotografické filmy, šošovky, filtre, projektory či okuliare proti slnku, ale jej vlajkovou loďou bol predovšetkým fotoaparát na okamžitú fotografiu, pre ktorý sa všeobecne vžilo pomenovanie „polaroid“.
O svoj vynález musel Polaroid bojovať aj na súde. Keď v roku 1976 začal Eastman Kodak predávať vlastný instantný aparát, Polaroid ho zažaloval. Vo vlečúcom spore Kodak v roku 1985 prehral, rozhodnutie o odškodnení však padlo až po ďalších piatich rokoch a necelá miliarda dolárov pre Polaroid bola druhá najvyššia suma, ktorú jedna americká spoločnosť musela zaplatiť druhej. Zároveň to bolo najnákladnejšie porušenie patentu dejinách USA.
Zlaté časy
Už v 80. rokoch mal Polaroid problémy, z ktorých sa spamätával a v roku 1991 zažíval z obchodného hľadiska zlaté časy. Nad celým fotografickým priemyslom sa pomaly sťahovali mračná, z ktorých prišla víchrica v podobe nástupu digitálnych technológií, ktoré takmer nenechali kameň na kameni.
Rýchly vývoj digitálnej fotografie a jej masové rozšírenie Polaroid nezvládol, naostatok ako ďalšie tradičné firmy (Agfa, Minolta či Konica). Nový fenoném navyše prakticky vymazal výhodu „polaroidov“ - možnosť okamžite vidieť výsledok. Okrem stále rozmernejších displejov ponúkajú digitálne fotoaparáty mnoho ďalších možností prehliadania hotových snímok - na počítači, v televízii či ich ľahké tlačenie na malých fototlačiarňach.
Koncom roku 2001 Polaroid vyhlásil bankrot a v apríli 2002 kúpila takmer všetok majetok banková skupina Bank One a jej dcérska firma One Equity Partners. O tri roky neskôr potom akcionári schválili predaj firmy spoločnosť Petters Group Worldwide. V súčasnosti Polaroid vyrába digitálne fotoaparáty, tlačiarne, filmové materiály, spotrebnú elektroniku a nezabúda ani na svoj najslávnejší produkt - instantný fotoaparát.
Autor: Tomáš Miřátský, čtk
