Belehrad 19. februára (TASR) - Seriózne a oficiálne rozhovory o vytvorení novej srbskej vlády budú pravdepodobne pokračovať až po vyriešení otázky Kosova, prípadne do rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o budúcom štatúte odštiepeneckej provincie. S odvolaním sa na zdroje potenciálnych koaličných partnerov to dnes oznámila belehradská stanica B92 s tým, že v súčasnosti prebiehajú neoficiálne kontakty.
Srbské parlamentné voľby sa konali 21. januára. Nová vláda musí vzniknúť do 15. mája - do 90 dní od ustanovujúceho zasadania novej Skupštiny, ktoré sa konalo minulý týždeň. Ak kabinet to tohto termínu nevznikne, budú potrebné nové voľby.
Analytici za najpravdepodobnejšiu považujú koalíciu strán tzv. demokratického bloku - Demokratickej strany (DS) prozápadného prezidenta Borisa Tadiča, Demokratickej strany Srbska (DSS) konzervatívneho premiéra Vojislava Koštunicu a expertnej strany G17 Plus.
Rasim Ljajič - šéf Demokratickej strany Sandžaku, ktorá kandidovala spoločne s DS - pre B92 povedal, že odkladanie tvorby vlády je mimoriadne nezodpovedné a škodlivé, tak z politických, ako aj z hospodárskych dôvodov. Vyslovil presvedčenie, že nový kabinet by mal byť zostavený do konca marca.
Dôvodov pre zdržanie je viacero: DS aj DSS chce nominovať premiéra, okrem toho žiadna parlamentná strana nemá záujem niesť vládnu zodpovednosť v čase rozhodnutia o štatúte Kosova a prizerať možnej strate regiónu.
Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari, ktorý začiatkom februára predložil svoj návrh budúceho štatútu, chce do 10. marca ukončiť poslednú sériu priamych rokovaní medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa vo Viedni začnú v stredu. Bezpečnostnej rade OSN, ktorá o návrhu s konečnou platnosťou rozhodne, chce plán po prípadných úpravách predložiť do konca marca. Nie je však isté, či BR rozhodnutie prijme do polovice mája.
Premiér Koštunica zrejme očakáva, že BR OSN odmietne Ahtisaariho návrh, ktorý pre Kosovo predpokladá štátnosť pod medzinárodným dozorom. Takéto odmietnutie by podľa neho otvorilo cestu pre "skutočné rokovania" o štatúte.
K možnosti, že kosovskí Albánci by v prípade odmietnutia Ahtisaariho návrhu v BR OSN vyhlásili nezávislosť jednostranne, sa Koštunica odmietol vyjadriť.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Podľa Belehradu Ahtisaariho návrh otvára cestu pre nezávislosť Kosova, ktoré Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Srbsko provincii ponúka širokú autonómiu s tým, že zostane súčasťou jeho územia. Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti.
