Viedeň 19. februára (TASR) - Európska únia musí Srbsku ponúknuť perspektívu členstva, aby zabránila blokáde riešenia kosovskej otázky. V rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse to vyhlásil švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt.
"Keď Srbsku nedáme žiadnu európsku možnosť, riskujeme, že krajina opäť upadne do nacionalizmu. A potom by mohlo Srbsko zablokovať riešenie kosovskej otázky," povedal konzervatívny politiky a znalec Balkánu.
Bildt síce nepredpokladá, že Srbsko bude akceptovať plán vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý podľa Belehradu otvára cestu pre nezávislosť odštiepeneckej provincie. "Ale keď im dáme perspektívu jasnej cesty do Európy, Srbsko bude pripravené s plánom žiť. A časom ho bude možno aj akceptovať," uviedol.
V rámci EÚ Švédsko doposiaľ patrilo ku krajinám, ktoré brzdili zblíženie únie a Srbska. Spolu s Britániou a Holandskom tvrdo trvalo na plnej spolupráci Belehradu s haagskym tribunálom OSN a obnovenie zmrazených predvstupových rokovaní podmieňovalo zatknutím a vydaním generála Ratka Mladiča a ďalších obžalovaných z vojnových zločinov.
Bildt sa vyslovil za spoločnú balkánsku stratégiu EÚ. Ako povedal, pre obyvateľov regiónu je po rozpade socializmu a tragédii nacionalizmu integrácia do EÚ "jedinou nádejou".
"Možnosť priviesť niekoho do EÚ je 'jemnou silou' Európy. Keď dvere zatvoríme, budeme svedkami návratu 'tvrdej sily' nacionalizmu," povedal.
Bildt, ktorý v rokoch 1995-97 pôsobil v povojnovej Bosne ako prvý šéf Úradu vysokého reprezentanta (OHR) sa vyslovil kriticky na adresu tejto inštitúcie.
V jednotlivých prípadoch boli síce rozsiahle právomoci medzinárodného poverenca dôležité, "ale celkový efekt pre politickú kultúru Bosny bol negatívny: Bosnianski politici neboli nútení vybudovať kultúru kompromisu. Čakali, kým vysoký reprezentant prijme rozhodnutia, ktoré by sa kvôli svojim nacionalistickým voličom sami neodvážili prijať," uviedol. Z tohto dôvodu treba OHR zrušiť, povedal Bildt s tým, že Bosna by mala byť nezávislým štátom.
V súvislosti so snahami o zmenu bosnianskej ústavy, ktorá na základe mierovej dohody z Daytonu rozdeľuje Bosnu na dva výrazne autonómne celky - moslimsko-chorvátsku federáciu a Srbskú republiku (RS) - Bildt povedal, že "nevidí žiadnu zásadne odlišnú štátnu štruktúru, ktorá by bola momentálne v Bosne možná".
Aj v tejto otázke však vidí riešenie v európskej perspektíve - po prijatí Srbska a Chorvátska do EÚ, keďže obe krajiny v Bosne viedli "zástupné" vojny.
Bildt sa vyslovil za prijatie Turecka do EÚ, ako aj za ďalšie kolá rozširovania únie. Tento postup je "cestou, ako do celej Európy rozšíriť mier a prosperitu," povedal.
Rozširovanie únie o balkánske štáty a Turecko bude síce náročnejšie, ako všetky predchádzajúce, "ale členstvo Turecka v Európskej únii je našim hlbokým strategickým záujmom," povedal. Okrem toho, každé doterajšie rozšírenie posilnilo rolu EÚ ako globálneho hráča.
