Paríž 17. februára (TASR) - Vo veku 96 rokov zomrel dnes popoludní francúzsky nacistický kolaborant Maurice Papon, zodpovedný za deportácie stoviek židov z prefektúry Bordeaux. Oznámil to jeho právnik Francis Vuillemin.
Pre problémy s kardiostimulátorom previezli Papona 8. februára do nemocnice pri v Paríži. Ešte v utorok Vuillemin uviedol, že operácia srdca bola úspešná.
Maurice Papon sa narodil 3. septembra 1910 v Gretz-Armainvilliers. Na vysokej škole študoval právo a filozofiu. V roku 1935 začal ako 20-ročný pracovať v štátnej administratíve ako referent na ministerstve vnútra. V roku 1940 prijal myšlienky Národnej revolúcie maršala Pétaina.
Ako tajomník prefektúry Bordeaux sa Papon stal najvyšším predstaviteľom Oddelenia pre židovské otázky. Bol poverený zisťovaním, spočítaním, zatknutím a organizovaním deportácie židovského obyvateľstva do zberného tábora v Drancy. V rokoch 1942-44 deportovali do Drancy 1690 židov, mnohí skončili aj v Osvienčime.
Po oslobodení, napriek tomu, že jeho dôveryhodnosť spochybnili miestni členovia odboja, sa Papon stal riaditeľom komisariátu republiky v Bordeaux. Preukázal sa dokumentom o účasti v protinacistickom odboji. Na dokumente bol podpis istého "plukovníka Olliviera". Už vtedy bola autentickosť dokladu spochybnená. Po skončení vojny ho však generál Charles de Gualle potvrdil vo funkcii.
Papon sa v októbri 1945 znova dostal na ministerstvo vnútra, kde pokračoval v kariére vysokopostaveného štátneho úradníka. Postupne zastával od roku 1947 funkciu prefekta na Korzike, o dva roky neskôr v Alžírsku. V rokoch 1954-55 bol generálnym tajomníkom protektorátu v Maroku a v rokoch 1956-58 regionálnym generálnym inšpektorom vo východnej časti Alžírska.
Za vlády premiéra Félixa Gaillarda v marci 1958 Papona vymenovali za prefekta polície v Paríži. V tejto funkcii dal 17. októbra 1961 tvrdo potlačiť mierový pochod Alžírčanov mestom. Skutočný počet obetí nie je známy. Niektoré zdroje uvádzajú dokonca o 200 či 300 obetí.
Z najvyššej policajnej funkcie v Paríži odišiel v januári 1967 a vstúpil do oblasti priemyslu, aby prevzal funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti Sud-Aviation. V roku 1968 sa Papon stal pokladníkom Zväzu na obranu republiky (UDR), neskôr Združenia pre republiku (RPR). V marci 1971 ho zvolili za poslanca Národného zhromaždenia. Mandátu poslanca sa vzdal v roku 1978 preto, aby mohol byť vymenovaný za ministra rozpočtu vo vláde Raymonda Barra.
V roku 1981 boli na Papona podané prvé sťažnosti na súd za zločiny proti ľudskosti, spoluúčasť na vraždách a za zneužitie funkcie. Noviny Le Canard enchainé uverejnili článok s dokumentmi s vlastnoručným Paponovým podpisom, dokazujúcimi jeho zodpovednosť za deportáciu 1690 židov z oblasti Gironde.
Obvinenia za zločiny proti ľudskosti sa začali objavovať v januári 1983, dve ďalšie nasledovali v októbri 1990 a v júni 1992, vyšetrovanie sa skončilo v júli 1990. V decembri 1995 sa rozhodlo, že Papon sa bude zodpovedať pred súdom za zločiny proti ľudskosti a za zorganizovanie konvojov s deportovanými do táborov smrti.
Proces v Bordeaux od 8. októbra 1997 do 2. apríla 1998 sa skončil rozsudkom, na základe ktorého Papon stratil slobodu na desať rokov. Do väznice sa dostal koncom roku 1999 po tom, ako ho zatkli vo Švajčiarsku, kde žil.
Odvolací súd v Paríži v septembri 2002 rozhodol o Paponovom prepustení zo zdravotných dôvodov. Po prepustení žil v Gretz-Armanivilliers.
