SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Slovensko sa na aktivitách CIA v Európe nepodieľalo

Slovensko nie je podozrivé z nelegálnej spolupráce s americkou výzvednou službou CIA. Vyplýva to zo správy vyšetrovacej komisie.

Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú o správe vyšetrovacej komisie.Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú o správe vyšetrovacej komisie. (Zdroj: AP/Christian Lutz)

Slovensko nie je podozrivé z nelegálnej spolupráce s americkou výzvednou službou CIA. Vyplýva to zo správy vyšetrovacej komisie, o ktorej budú v stredu hlasovať poslanci Európskeho parlamentu (EP).

"Nič z podozrení sa nepotvrdilo a Slovensko našťastie nie je medzi dotknutými krajinami,“ uviedla pre agentúru SITA členka vyšetrovacieho výboru EP Monika Beňová. K rovnakému záveru dospel aj Miloslav Mikolášik, ďalší slovenský člen výboru. "Všetky zodpovedné osoby z ministerstva vnútra, spravodlivosti a SIS mi potvrdili, že na Slovensku nepristávali lietadlá CIA, ani neprelietavali našim vzdušným priestorom a nezadržiavali väzňov,“ povedal pre SITA.

Skryť Vypnúť reklamu

Správa menuje krajiny, ktoré o letoch CIA vedeli

Podľa správy využilo európsky vzdušný priestor v rokoch 2001-05 minimálne 1245 letov CIA, hoci nie vo všetkých prípadoch išlo o prepravu podozrivých teroristov.

Krajiny ako Británia, Nemecko, Poľsko, Taliansko a ďalších sedem štátov o nich vedeli a mali aj informácie o amerických tajných väzniciach. Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí.

Správa však nepriniesla jednoznačné dôkazy o tajných letoch či tajných väzniciach, kde mala CIA zadržiavať podozrivých teroristov.

Dokument tiež kritizuje niektorých popredných európskych politických predstaviteľov, vrátane vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu za to, že výboru neposkytli všetky informácie, ktoré mali.

Skryť Vypnúť reklamu

"EP odsudzuje nelegálne zdržiavania a nelegálne nástroje používané Spojenými štátmi americkými v boji proti terorizmu. Takisto odsudzuje, že tajné služby a vlády niektorých európskych krajín viackrát súhlasili a umožnili takéto praktiky," uvádza sa v správe, na ktorú reagovali rozporne už členovia vyšetrovacieho výboru.

Do pléna išiel preto dokument s 270 pozmeňujúcimi návrhmi a nakoniec ho podporilo 382 poslancov, 256 bolo proti a 74 sa zdržalo.

Americký prezident George W. Bush v septembri po prvý raz priznal, že CIA prevádzkovala tajné väznice za účelom zadržiavania vypočúvania podozrivých teroristov.

Poslanci najväčšej parlamentnej frakcie Európskej ľudovej strany - Európskych demokratov (EPP-ED) požadovali zmiernenie kritiky v správe, pretože neprináša žiadne priame dôkazy a je poznačená antiamerickým postojom. Podarilo sa im to dosiahnuť len čiastočne a definitívna verzia správy je tak menej kritická voči Británii i Nemecku.

Skryť Vypnúť reklamu

Takisto sa vypustila časť hovoriaca o potrebe prijatia sankcií voči niektorým krajinám EÚ za porušenie ľudských práv. EP namiesto toho požaduje, aby tieto štáty začali vlastné vyšetrovanie.

Organizácie na ochranu ľudských práv pred hlasovaním vyzývali parlament, aby nezmierňoval kritický tón správy, ktorá podľa Human Rights Watch (HRW) ukazuje, že "Európa nemá čisté ruky". Európske vlády by sa preto podľa HRW mali dištancovať od ilegálnych aktivít CIA, mali by sankcionovať krajiny, ktoré podľa zistení porušili ľudské práva a takisto je potrebné odškodniť obete zadržiavania a únosov.

Organizácia takisto vyzýva členské krajiny EÚ, aby začali vlastné vyšetrovanie a usilovali sa o okamžitý návrh svojich občanov nelegálne zadržiavaných americkými úradmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Správa nie je právne záväzná a má len odporúčací charakter.

V komisii bola aj slovenskí europoslanci Beňová a Mikolášik

Členovia komisie, medzi nimi aj dvaja slovenskí europoslanci Monika Beňová a Miloslav Mikolášik, viac ako rok vyšetrovali a preverovali podozrivé informácie o aktivitách CIA v Európe.

"Spravodajca nerešpektoval návrh ľudovcov na vyváženie správy. Urobili z toho takú antiamerikanistickú propagandu, že všetko je zlé a všetko, čo bolo doteraz vykonané, bolo porušením ľudských práv," tvrdí Mikolášik, ktorý však zároveň zdôrazňuje, že to neznamená jeho súhlas s ilegálnym zadržiavaním či zriaďovaním zadržiavacích táborov.

Jeho kolegyňa z parlamentných lavíc i z výboru s tým nesúhlasí.

Skryť Vypnúť reklamu

"Som zásadne proti a nemyslím si, že tá správa bola spolitizovaná. Myslím si, že bola naozaj dostatočne objektívna. Nakoniec aj tie závery, ktoré z tej správy vyplynuli, sú podľa mňa závermi objektívnymi a možno s výnimkou niektorých poslancov tieto závery nikto zásadným spôsobom nespochybnil," uviedla Beňová.

Slovenská členka EP si takisto nemyslí, že by závery správy mohli ohroziť vzťahy EÚ s USA.

"Ak máme hovoriť o rovnocennom transatlantickom spojenectve, tak jednoducho nemôžu naši partneri od nás v tomto spojenectve očakávať, že budeme privierať oči nad tým, že na území členských štátov Európskej únie za pomoci práve služby CIA boli porušovaná základné ľudské práva a slobody," tvrdí Beňová.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani Mikolášik neočakáva nejaké zásadné narušenie transatlantického dialógu, pretože napokon aj americký prezident George W. Bush v septembri priznal prevádzkovanie tajných väzníc CIA za účelom zadržiavania a vypočúvania podozrivých teroristov, no upozorňuje, že Washington správu neprehliadne.

"Myslím si, že socialisti a niektorí aktívni členovia našej skupiny zo strany ľavičiarov premenili tento výbor na akúsi tribúnu protiamerikanistických nálad a obávam sa, že Amerika si to všimne a samozrejme bude konať podľa toho," myslí si Mikolášik.

Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že Európsky parlament sa v otázke prešetrovania aktivít CIA rozdelil, verí však, že sa podozrenia riadne došetria. Podobne aj Beňová dúfa, že vlády alebo parlamenty tých členských krajín, ktorých sa obvinenia týkajú, začnú vyšetrovanie.

Skryť Vypnúť reklamu

"Je povinnosťou poslancov Európskeho parlamentu aj národných parlamentov, aby jednoducho takéto výbory v takýchto prípadoch zakladali, pretože akceptovanie toho, že sa niečo podobné mohlo stať, a nepreskúmanie podobných prípadov by skôr bolo dôkazom toho, že poslanci Európskeho parlamentu nemajú vôbec záujem o dôležité veci, ktoré sú naozaj z oblasti ľudských práv," zdôraznila členka vyšetrovacieho výboru.

Vyšetrovanie malo význam aj podľa ďalšieho slovenského europoslanca Petra Baca, ktorý však priznáva, že nečakal od neho zásadné výsledky.

"Význam v tom vidím, pretože informácie bežali, že sa tu diali takéto aktivity, ktoré nie sú v poriadku, to je jedna vec, druhá vec je, že ja som bol skeptický od začiatku, pretože tajné služby sú preto tajné, aby sa to, čo robia, utajilo. Takže ja si myslím, že aj tá komisia, ktorá pracovala, mala len obmedzené možnosti a nedopátrala sa dôsledne do detailov k takým informáciám, ktoré by umožňovali urobiť z toho nejaký definitívny a zásadný záver," uviedol Baco.

Skryť Vypnúť reklamu

Európski ľudovci správu kritizovali

Správu už minulý týždeň kritizovali európski ľudovci, ktorí ju považujú za "nevyváženú“. "Neexistujú dôkazy o tom, že by členské štáty vedeli o tajných preletoch lietadiel CIA,“ uvádza sa vo vyhlásení talianskeho konzervatívca Jasa Gawronskeho. Miloslav Mikolášik (KDH) pre SITA uviedol, “že je v záujme všetkých, aby sa preukázalo, či takéto praktiky existovali, no táto komisia to nedokázala".

Monika Beňová uviedla, že cieľom správy "nebolo kritizovať CIA, ale európske vlády". V pléne žiadala, aby Javier Solana vyvodil "osobnú zodpovednosť“ za nedostatok informácií. Viacerí kritici pred hlasovaním povedali, že správa neprináša nič, čo by už neobsahoval dokument Rady Európy zverejnený minulý rok a pripomínali, že jej príprava stála 2 milióny eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Správa sa opiera o záznamy o viac ako 1200 nenahlásených preletoch lietadiel CIA a americkej armády nad európskym územím, záznamy dôverných rozhovorov a o výpovede svedkov vrátane ľudí, ktorých mala uniesť americká rozviedka. Americký prezident George Bush v septembri priznal, že Spojené štáty mali v zahraničí špeciálne väznice pre teroristov, no ani jedno z nich sa nemalo nachádzať v Európe.

Hlavné závery správy o CIA

Štrnásť krajín Európskej únie spomínaných v správe v súvislosti s kooperáciou s mimoriadnym programom CIA, ktoré povolili neohlásené lety, či nevyšetrovali únosy svojich občanov alebo obyvateľov: Rakúsko, Belgicko, Británia, Cyprus, Dánsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko.

Skryť Vypnúť reklamu

Spôsob, akým sa niektoré krajiny EÚ podieľali na programe CIA:

Británia - Telegramy od bezpečnostnej služby MI5 neurčenej zahraničnej vláde naznačujú, že únos obyvateľov Británie - Bišéra al-Ráuího a Džamíla el-Bannu (do Afganistanu a Guantánama) bol uľahčený čiastočne nepresnými informáciami, ktoré poskytla tajná služba. Obaja muži nakoniec skončili v zadržiavacom centre v Guantáname.

Taliansko - Veliteľ karabiniérov a niektorí predstavitelia talianskej vojenskej bezpečnostnej a spravodajskej služby zohrávali aktívnu rolu pri únose egyptského duchovného Abú Umara, ktorého CIA zadržala na milánskej ulici a následne uniesla.

Nemecko - Nemecká spolková kriminálna polícia poskytla americkej FBI detailné informácie o Mohammadovi Zammarovi, čo zjednodušilo únos tohto nemeckého občana, ktorého zadržali americkí agenti. Zammara neskôr mučili v Maroku a v Sýrii.

Skryť Vypnúť reklamu

Spôsob, akým CIA využívala európsky vzdušný priestor: Po septembri 2001 najmenej 1245 neohlásených letov prevádzkovaných CIA využilo európsky vzdušný priestor, alebo pristálo na európskych letiskách. Nepodarilo sa síce overiť a dokázať, že sa na palube týchto lietadiel nachádzali zadržané osoby, Európsky parlament však uvádza, že mnohé z týchto lietadiel boli rutinne používané na transport podozrivých z terorizmu z Afganistanu do Guantánama alebo do/z iných tajných zadržiavacích centier.

Spôsob realizácie výskumu špeciálneho parlamentného výboru:

Vypočúvanie jednotlivcov, ktorí uviedli, že ich uniesli americkí agenti.
Analýza 19 údajných únosov.
Analýza tajných dokumentov EÚ, USA a Eurocontrolu (úrad EÚ pre vzdušnú dopravu).

Skryť Vypnúť reklamu

aktualizované 17:37
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  2. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Bývanie v meste predlžuje život
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  3. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  4. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  5. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  6. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  7. Bývanie v meste predlžuje život
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 611
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 20 074
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 195
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 405
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 439
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 264
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 029
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 761
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 465
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 6 919
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.
Okresný súd v Žiline vymeral 17-ročnej Judite za obzvlášť závažný zločin vraždy nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov a štyri mesiace.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.
Dnes píše Matúš Ritomský

Dobrovoľnosť na pandémiu nestačí

Prakticky žiadna demokratická krajina sa v boji s pandémiou nedokázala zaobísť bez vynucovania pravidiel.

Publicista Matúš Ritomský.

Neprehliadnite tiež

Briti by mohli oxfordskú vakcínu nasadiť už v decembri

Vakcínu musí schváliť Regulačný úrad pre lekárske a zdravotnícke potreby.

Obec Fucking zmení názov. Turistov majú plné zuby.

Severná Kórea bojuje s pandémiou popravami aj zákazom rybolovu

Režim zatiaľ oficiálne nepriznal ani jeden prípad nákazy.

Vodca KĽDR Kim Čong-un.

Škótska premiérka chce nové referendum o nezávislosti už budúci rok

Škóti v roku 2014 odmietli nezávislosť v pomere 55 ku 45 percentám.

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová.