BRUSEL 13. februára (SITA/AFP) - Belgicko spolupracovalo počas druhej svetovej vojny pri nacistických deportáciách Židov a jeho aktivity v tom čase neboli hodné demokratického štátu. Uvádza sa vo vládnej štúdii, ktorá bola zverejnená v utorok. Podľa nej belgický štát prijal poslušný postoj v niektorých veľmi rôznorodých ale závažných oblastiach, čo malo katastrofálne následky pre židovské obyvateľstvo. Od pasívneho postoja sa rýchlo prešlo k aktívnej spolupráci, uviedol Rudi Van Doorslaer zo strediska CEGES zaoberajúceho sa štúdiom vojnových dokumentov, ktorý štúdiu predstavil poslancom belgického parlamentu. 1000-stranovú správu CEGES vypracovali historici na žiadosť belgickej vlády. Horná komora parlamentu má teraz za úlohu vyvodiť zo správy politické závery.
Štúdia uvádza, že belgická vláda koncom roka 1940 vyšla v ústrety požiadavke nacistov a dala spísať mená všetkých židovských obyvateľov. Neskôr, v roku 1942, všetky belgické mestá s výnimkou Bruselu a Liege začali žltými Dávidovými hviezdami odlišovať Židov na verejnosti. Magistrát mesta Antverpy napríklad dal zadržať 1243 ľudí a vydal ich na možnú deportáciu. Správa upozorňuje, že po vojne nebol za to stíhaný. Správa obvinila zo zodpovednosti "xenofóbnu, niekedy antisemitistickú kultúru politickej elity v Belgicku, ako aj demokratický deficit z rokov 1930-1940". Správa odhaduje, že na začiatku vojny žilo v Belgicku okolo 56 tisíc Židov. 25 tisíc z nich bolo deportovaných do koncentračného tábora v Osvienčime, ktorý z nich prežilo len 1200.
Od roka 2001 do konca minulého roka belgické úrady zaevidovali okolo 6000 žiadostí o kompenzáciu, z ktorých 4140 vyhoveli.
