Tretina Rusov však vníma Európu ako suseda a partnera, s ktorým by mali budovať a rozvíjať dlhodobé vzťahy. Takmer polovica opýtaných je presvedčená, že Rusko by mohlo prevziať zo Západu mnoho užitočného z oblasti demokracie a kultúry. Tieto zistenia vyplývajú z prieskumu, ktorý uskutočnil bruselský thinktank EU-Russia Centre v spolupráci s poprednou ruskou výskumnou organizáciou The Levada Center. V prieskume zisťovali ruský pohľad na európsku demokraciu.
Takmer tretina opýtaných si myslí, že západný spôsob demokracie je pre Rusko nevhodný. Dve tretiny Rusov majú problém definovať demokraciu a 27 percent tvrdí, že Rusko nikdy nebolo demokratické. Jeden z troch Rusov uprednostňuje sovietsky model a iba niečo vyše štvrtiny opýtaných si myslí, že demokracia je spravodlivý spôsob vládnutia. Iba 4 percentá opýtaných považujú súkromné vlastníctvo za istotu. Prevažná väčšina Rusov (94 percent) cíti, že na to, čo sa v ich krajine deje, nemá žiadny alebo len malý vplyv. Iba osem percent respondentov verí, že súdnictvo je nezávislé od vlády alebo korupcie a viac než dve tretiny Rusov (68 percent) sa necítia chránení zákonmi.
Zaujímavým je zistenie, že tretina Rusov je znepokojená porušovaním ľudských práv. Pod týmto pojmom si však predstavujú povinnosť štátu starať sa o občana a zabezpečiť mu prácu za dôstojnú mzdu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a iné sociálne výhody.
Ako konštatujú autori výskumu, od čias Sovietskeho zväzu sa postoje Rusov takmer nezmenili. „Zatiaľ čo Európania považujú dodržiavanie ľudských práv, právny štát a súkromné vlastníctvo za neodlučiteľnú súčasť demokratického zriadenia, Rusi takúto asociáciu nemajú a mnohí nechápu demokraciu vôbec,“ hovorí výkonný riaditeľ EU-Russia Centre Fraser Cameron. To podľa Camerona logicky vedie k negatívnemu postoju Rusov voči Európe.
