Kritické vystúpenia prezidentov Talianska a Chorvátska, Giorgia Napolitana a Stipeho Mesiča, vyvolali v uplynulých dňoch diplomatickú roztržku medzi Rímom a Záhrebom.
Rozpor predbežne vyvrcholil povolaním chorvátskeho veľvyslanca Tomislava Vidoševiča na rímske ministerstvo zahraničných vecí a zrušením na stredu plánovanej návštevy druhého štátneho tajomníka talianskeho rezortu diplomacie Vittoria Craxiho v Záhrebe.
Najvyšší taliansky predstaviteľ Giorgio Napolitano počas uplynulého víkendu, pri príležitosti Dňa spomienok, prirovnal počínanie juhoslovanských partizánov Josipa Broza Tita na sklonku druhej svetovej vojny k etnickým čistkám. Na ne doplatilo v posledných rokoch konfliktu životom dovedna približne 15.000 talianskych občanov.
Niekoľko tisíc talianskych obetí ukryli partizáni, ktorých motivovala údajne "krvilačná nenávisť a slovanské snahy o pripojenie územia", v okolí severotalianskeho prístavného mesta Terst.
Využili pritom tamojšie geografické danosti terénu s cieľom, aby po masovom vyvražďovaní nezostali stopy. Stalo sa tak v období máj-jún 1945, teda v čase, keď Terst okupovali juhoslovanskí partizáni, respektíve armáda balkánskej krajiny.
Deň spomienok zriadila talianska vláda iba pred dvoma rokmi na počesť obetí masového vyvražďovania, pred ktorým muselo z Istrie a Dalmácie ujsť svojho času približne 150.000 občanov talianskej národnosti. Iných tam pozbavili majetku a vyhostili.
Celá táto historická problematika, vrátane vrážd, ktorých obeťami boli iba sčasti fašisti, bola po desaťročia tabu a chýbala o nej čo len zmienka napríklad v talianskych učebniciach.
Tamojší predstavitelia však medzičasom upozorňujú, že voči Chorvátsku ašpirujúcemu na členstvo v Európskej únii treba uplatniť aj otázku odškodnenia za zhabané majetky Talianov.
Stipe Mesič reagoval na spomínané vystúpenie v pondelok vyhlásením, v ktorom jeho obsah a tón označil za nepríjemné prekvapenie.
"V týchto vyjadreniach, ktoré sú ťažko zlučiteľné s deklarovaným úsilím o zlepšenie dvojstranných vzťahov, si nemožno nevšimnúť prvky otvoreného rasizmu, historického revizionizmu a politického revanšizmu," zaznelo zo Záhrebu.
Vyhlásenie, ktoré zverejnil úrad chorvátskeho prezidenta, označil rímsky rezort diplomacie za neakceptovateľné.
Ostrý nesúhlas s obsahom vyhlásenia chorvátskeho prezidenta vyjadril aj taliansky premiér Romano Prodi.
Záhreb zase obviňuje taliansku stranu, že zamlčiava historický kontext predmetných udalostí, vrátane faktu, že jednotky fašistického Talianska okupovali počas druhej svetovej vojny časť vtedajšej Juhoslávie.
V rokoch 1943-1945 juhoslovanskí partizáni mučili a zavraždili v Terste a na Istriji niekoľko tisíc Talianov v rámci protifašistických čistiek. Presný počet obetí nie je známy, ale niektorí ho odhadujú na približne 10 000. Terst a polostrov Istrija sa po 1. svetovej vojne dostali pod správu Talianska a v čase fašistickej vlády Benita Mussoliniho boli drasticky potaliančované. Počas 2. svetovej vojny, keď oblasť obsadili juhoslovanskí partizáni, bolo veľa obyčajných ľudí zabitých práve preto, že boli Taliani alebo súhlasili s pripojením ich územia k Taliansku. O masakroch sa celé desaťročia mlčalo a nástupnícke talianske vlády nechceli v čase studenej vojny rozoštvať pokojnú Juhosláviu.
Autor: zh
