Praha 13. februára (TASR) Keby vám na začiatku roku 1990 niekto vykladal, že o osem rokov prezident Václav Havel vymenuje za premiéra nikým nezvoleného exkluzívneho spolupracovníka ŠtB, asi by ste mu neverili. Rovnako ako tomu, že sa to skutočne stalo, teraz nemôžu uveriť najbližší Havlovi spolupracovníci.
V súvislosti so zistením, že bývalý guvernér českej centrálnej banky a expremiér Josef Tošovský v 80. rokoch spolupracoval s ŠtB, to v komentári konštatuje český denník Lidové noviny (LN).
Je nepochybné, že dokumenty o Tošovského spolupráci s komunistickou tajnou políciou existovali už v dobe, kedy ho vybrali do čela Českej národnej banky. Pán Tošovský mal čisté lustračné osvedčenie a nepochybne aj previerku. Formálne bolo všetko v poriadku.
Za to, že ani prezident Havel, ani vtedajší minister vnútra Jan Ruml nepátrali po vzťahu Tošovského ku komunistickej moci, dnes exprezident aj jeho priateľ expolitik zaslúžene zožali obrovskú hanbu. A s nimi v očiach verejnosti aj tábor pravdy a lásky, pretože v očiach nemalej časti populácie spochybnili legitimitu nového režimu.
Václav Havel ako politický patrón Josefa Tošovského nám dlhuje vysvetlenie. Radi sa necháme poučiť, v ktorom momente je odbornosť dôležitejšia než kompromitovanie Štátnou bezpečnosťou, zvlášť na najvyšších poschodiach moci. Od Havla ako morálnej autority bude toto vysvetlenie a poučenie výnimočne pikantné, prízvukujú LN.
Český liberálny denník LN venuje kauze aj ďalšie články. V analýze nazvanej Archívy ešte len prehovoria denník konštatuje, že neskorý zber tajných agentov prináša v ostatnom čase prekvapivú úrodu aj vďaka tomu, že na post šéfa archívu bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra v novembri nastúpil Pavel Žáček. Na sprístupnenie čakajú v Česku spisy, ktoré predstavujú dĺžku ešte asi 15 kilometrov. Úradníci ministerstva prestali klásť bádateľom obmedzujúce podmienky a archívy ŠtB vú v Česku otvorené nielen pre historikov, ale aj pre širokú verejnosť.
Má to aj taký efekt, že do čoho sa bádateľ pustí, to prinesie ovocie. Denník v tejto súvislosti pripomína, že, napríklad, dokumenty o spolupráci pesničkára Jarka Nohavicu s ŠtB sa nedávno našli v neprebádanom a iba nahrubo vytriedenom zväzku, ktorý obsahoval dokumenty ostravskej ŠtB z konca 80. rokov.
Celými 17 porevolučnými rokmi sa ako červená niť tiahne teória o sprisahaní eštébákov, ktorí obsadili menej viditeľné, ale rozhodujúce pošty v štáte. Ešte nedávno boli nositelia tejto myšlienky označovaní za obeť konšpiračných teórií. Je to iba náhoda, že čas im v mnohom dáva za pravdu? Dočkáme sa v najbližších týždňoch ďalších, prekvapivejších odhalení? Kladná odpoveď je pre Česko skôr zlou správou.
Na najnovší vývoj reagoval v rozhovore pre LN aj bývalý český minister vnútra Jan Ruml. Pripustil, že odhaľovanie minulosti mohlo byť v 90. rokoch systematickejšie a rýchlejšie, ale poukázal na to, že po páde režimu trvalo roky, kým sa noví ľudia naučili v archívoch orientovať.
Mám pocit, že sme sa v tom vtedy nedokázali dosť dobre orientovať a lustračný zákon bol maximom, ktorého sme boli schopní, konštatoval Ruml a odkryl aj ďalšiu stránku o otváranie minulosti nemali najvyšší českí politici v 90. rokoch záujem.
Václav Havel mal k tomu všetkému dosť vlažný vzťah, pretože hneď pri prvých lustráciách ľudí z (Pražského) hradu a z federálnej (československej) vlády sa ukázalo, že je tam celý rad agentov. Havel bol tým znechutený, pretože celý rad z nich boli jeho priateľmi. (Václava) Klausa to už nezaujímalo vôbec. Ten okolo seba mal pokojne aj agentov ŠtB, napríklad Dušana Třísku. Vo vláde a v ODS som mal, napríklad, obrovský problém presadiť ten prvý ďbezzubýď zákon o zväzkoch ŠtB z roku 1996. Žiaden z vrcholných politikov 90. rokov nemal na riešení týchto vecí eminentný záujem , vysvetlil exminister vnútra ČR Jan Ruml, ktorý sa už v roku 1990 stal prvým námestníkom federálneho ministra vnútra a od roku 1992 do roku 1996 bol českým ministrom vnútra.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
