Magická nálada karnevalových uličiek, gondoly v kanáloch a bárky na lagúne. Celé mesto sa prezlečie a ožije nespočetnými maskami v tanečných pohyboch. To je Benátsky karneval. Ten tohtoročný sa začal uplynulý víkend.
BENÁTKY. „Dni karnevalu sú dňami bláznovstva a šťastia. Pripomínajú ľuďom aj najslávnejšie dni Benátok,“ mieni starosta mesta Paolo Costa. Veselica máva tematické zameranie. Tá tohtoročná je v znamení 300. výročia narodenia Carla Goldoniho. Aj v tomto roku ako každý rok sa očakával príchod desaťtisícov cudzincov, hlavne Francúzov, Nemcov a Britov.
Bez masky ani na krok
V minulom roku sa najväčšou atrakciou stalo hudobné vystúpenie balkánskej kapely Gorana Bregoviča. A v roku 2004 sa na festivale v tematickom duchu Hodvábne cesty, ktorá kedysi spájala Čínu s Európou, zúčastnili i akrobati z Číny, Japonska, Indie a Thajska. Rok 1998 bol zasvätený svetoznámemu voľnomyšlienkarovi 18. storočia Giacomovi Casanovovi.
Moderné karnevalové oslavy oživili umenie a remeslo zhotovovania benátskych masiek. Tradičné metódy zahrnujú výrobu pomocou formy modelovanej z ílu.
Väčšina masiek sa zhotovuje z papier-maché, lepkavej zmesi vyrobenej z prúžkov papiera a lepidla. Tento materiál sa nanesie na formu, usuší a potom opatrne zosunie. Masky sa zdobia zlatom, striebrom, kráľovským purpurom a jasnými farbami. Dekorujú sa drobnými peniažtekmi, striebornými stužkami, perami exotických vtákov či umelými kožušinami.
Tradičné benátske masky zahrnujú i druh nazvaný bauta, ktorý zahaľuje len hornú časť tváre, od čela k nosu, čím zakrýva podobu človeka, ale umožňuje mu hovoriť a hodovať bez zábran.
Z pohanského rituálu hýrenie pred pôstom
Karnevalové slávnosti vznikli pred viac než 1000 rokmi, keď bol pôvodne pohanský rituál premenený na veľkolepé oslavy pred obdobím pôstu. Prvý záznam o tejto akcii pochádza z roku 1268. Spoločenské úlohy sa obrátili - páni sa preobliekali za sluhov, sluhovia za pánov, muži vystupovali ako ženy a ženy ako muži. Zábava bola časom natoľko bujná, že v polovici 15. storočia mužom oficiálne zakázali vystupovať v ženských šatoch do konventu, aby tam nepáchali „nepoctivé skutky“.
Karneval v područí politiky
„Podvratná“ povaha karnevalu sa v priebehu času odrazila v mnohých zákonoch, ktorými sa dobové autority snažili oslavy obmedziť a často zakazovali nosenie masiek. Tie napriek tomu zostávali kľúčovým rysom Benátskeho festivalu.
V 18. storočí trval už karneval niekoľko mesiacov. Jeho chýr sa rozšíril ďaleko a sprevádzala ho povesť libertinskej neviazanosti. Na prelome 19. storočia tomu urobil koniec Napoleon, ktorý daroval Benátky rakúskym Habsburgovcom, ktorí slávnosti zakázali z obavy, že v karnevalovom sprievode by sa darilo špiónom.
Karnevalová zábava bola ako sa patrí obnovená až v roku 1979 po dvoch desaťročiach sociálnych a politických zmien v Taliansku. „Jej oživenie bolo dôležité,“ tvrdí Costa. „Bolo to po prvý raz, keď ľudia mohli ísť na námestie a baviť sa.“
![]() |
Tradičné benátske masky. FOTO – SITA/AP |
Autor: Jitka Bojanovská, čtk