BRATISLAVA 12. februára (SITA) - Budúcnosť srbskej provincie Kosovo, dohoda doteraz znepriatelených palestínskych frakcií Fatah a Hamas o vytvorení spoločnej vlády národnej jednoty, ako aj iránsky jadrový program sa dostali na stôl pondelňajšieho rokovania ministrov zahraničných vecí všetkých 27 členských krajín Európskej únie v Bruseli. Ministri si vypočuli návrh bývalého fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho na riešenie otázky budúceho štatútu Kosova, schválili plán implementácie sankcií, ktoré voči Iránu v decembri zaviedla Bezpečnostná rada (BR) OSN a dohodli sa na vyslaní tímu policajných a iných expertov do Afganistanu, kde majú pomáhať pri reforme miestnej polície a súdnictva.
Zvláštny splnomocnenec OSN pre Kosovo Ahtisaari nechcel na rokovaní komentovať smrť dvoch Albáncov v Kosove počas nedeľných demonštrácií proti jeho návrhu, niektorí ministri však vyslovili obavy z eskalácie násilia, ktorá môže nasledovať. "Nepokoje určite nie sú pozitívnym prvkom, najmä v tejto napätej situácii," vyhlásila rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassniková.
Ahtisaariho návrh odmietli predstavitelia Srbska, ako aj albánski radikáli, podporu mu vyjadrili len oficiálni predstavitelia Kosova. Krajiny EÚ sú v tejto otázke rozdelené. Výhrady už vyslovilo Slovensko, Poľsko, Grécko, Rumunsko, Cyprus a Španielsko. Očakáva sa, že napriek určitým pochybnostiam niektorých členov, všetkých 27 krajín EÚ vyjadrí podporu Ahtisaariho plánu. Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier vyjadril v tejto súvislosti nádej, že EÚ sa tak nedostane do sporu s Ruskom. "Musíme pokračovať v rokovaniach s Ruskom a nájsť riešenie, ktoré prinesie stabilitu západnému Balkánu," zdôraznil minister predsedníckej krajiny EÚ. Šéf zahraničnej politiky únie Javier Solana odkázal Srbsku, ktoré sa snaží o obnovenie rokovaní s EÚ, že vyriešenie budúcnosti Kosova je aj v jeho záujme.
Ministri zahraničia EÚ sa zaoberali aj dohodou hnutí Hamas a Fatah o novej palestínskej vláde národnej jednoty, zatiaľ sa však nevyjadrili, kedy obnovia priamu pomoc Palestínskej samospráve. EÚ finančnú pomoc prerušila po nástupe Hamasu k moci a vyhlásila, že ju obnoví, až keď palestínska vláda uzná Izrael a zasiahne proti násiliu. Minulotýždňová dohoda Hamasu a Fatahu, v ktorej sa uvádza, že nová vláda bude rešpektovať predchádzajúce palestínsko-izraelské dohody, však podľa európskych diplomatov ešte nespĺňa všetky podmienky na obnovenie pomoci. Nemecký minister zahraničia Steinmeier vyhlásil, že európski ministri koaličnú dohodu podrobne preštudujú a až potom rozhodnú o osude ekonomických sankcií.
Ministri zahraničia schválili v pondelok plán implementácie sankcií, ktoré voči Iránu v decembri zaviedla BR OSN za jeho odmietavý postoj k zastaveniu jadrového programu. Sankcie obsahujú zákaz predaja materiálov a technológií, ktoré by mohol Irán využiť v jadrovom a raketovom programe, a zmrazenie majetku desiatich iránskych spoločností a jednotlivcov. BR OSN dala 23. decembra Iránu dva mesiace na to, aby sa vrátil k rokovaniam, alebo prerušil obohacovanie uránu. Teherán však toto ultimátum odmietol.
Ministri na rokovaní v Bruseli schválili vyslanie tímu policajných a iných expertov do Afganistanu, kde majú pomáhať pri reforme afganského súdnictva a policajných útvarov na národnej, regionálnej i lokálnej úrovni. Európsky expertný tím má pozostávať zo 160 policajných expertov a 50 až 70 odborníkov na súdnictvo. Tím by mal byť vyslaný do Kábulu a ďalších piatich afganských miest v máji alebo júni tohto roka. Vyslanie by mali schváliť ešte krajiny, ktoré sa na práci tímu zúčastnia - zatiaľ však ešte ani nebolo zverejnené, ktoré to budú.
Úniu na vyslanie expertného tímu do Afganistanu už dlhšie vyzývala Severoatlantická aliancia (NATO). Tá sa chce totiž v rámce operácie ISAF, ktorej velí, koncentrovať už len na zaisťovanie bezpečnosti a obranu pred bojovníkmi zosadeného fundamentalistického hnutia Taliban a pred členmi teroristickej siete al-Kájda, a pomoc pri reforme polície a súdnictva by rada prenechala únii.
