Praha 12. februára (TASR) - Na území niekdajšej ČSSR sa nachádzali tri supertajné sklady pre jadrovú muníciu. Boli také utajené, že o ich skutočnom účele veľa nevedia ani vysokí armádni predstavitelia. Píše o tom dnes český denník Mladá fronta DNES.
Ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga minulý týždeň pri návšteve vojenského priestoru Jince zaviedli do niekoľkoposchodového podzemného bunkra. Na otázku, na čo objekt slúžil, ministrovi nevedeli vojaci odpovedať.
Jeden z dôstojníkov reagoval podráždene na poznámku reportéra denníka, že za obrovskými pancierovanými dverami maskovaného a klimatizovaného objektu by sa mohol nachádzať sklad jadrových hlavíc. Označil ju za "nezmysel" a "špekulácie".
Podľa MfD však existenciu jadrových bunkrov potvrdzuje Pavel Minařík z Vojenského ústredného archívu, ktorý zazlieva vojakom, že o nich nevedia.
S výstavbou bunkrov sa začalo v apríli 1966 a po dokončení ich mala prevziať sovietska armáda. Z vtedajšej československej armády o nich vedel nanajvýš minister obrany a šéf generálneho štábu - i oni však do nich mali zakázaný vstup. Ich kontrola spadala iba do kompetencie najvyššieho predstaviteľa veliteľstva vojsk Varšavskej zmluvy pri československom ministerstve obrany.
Podľa Minaříka okupácia v roku 1968 s jadrovými skladmi nesúvisela. Československo projekt niekoľko rokov financovalo a v decembri 1968 podľa plánov odovzdalo prvý sklad Sovietskemu zväzu.
Výstavba skladov jadrovej munície bola dohodnutá na schôdzi Varšavskej zmluvy v marci 1965 v poľskej Lehnici. Tri objekty mali vzniknúť v Míšni-Borovne, Bíline a v Bělej pod Bezdězom. Náklady na projekt predstavovali v tom čase astronomických 174 miliónov korún.
Minařík, ako aj bývalý náčelník generálneho štábu Jiří Šedivý vylučujú, že by malo Československo k dispozícii jadrové zbrane. Minařík je presvedčený, že Sovieti by ich poskytli k dispozícii svojim spojencom iba v prípade hroziaceho vojnového konfliktu s Američanmi.
To, či sa v českých skladoch zo 60. rokov skutočne nachádzali jadrové zbrane, nie je jasné, uvádza sa v MfD. Jadrové hlavice sa však do Československa zrejme dostali. Ich rozmiestnenie v roku 1983 malo byť "odvetným opatrením" po rozmiestnení 572 striel s plochou dráhou letu a rakiet Pershing v niektorých európskych štátoch NATO.
Raketová brigáda sovietskej armády, vyzbrojená strelami SS-12 s doletom 900 kilometrov, sa nachádzala v Hranicích na Morave. Na základni bolo podľa Minaříka 24 odpaľovacích zariadení, 39 bojových rakiet, 15 raketových prepravníkov a 13 cvičných rakiet, uzatvára Mladá fronta DNES.
