Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval v sobotu Spojené štáty za "takmer neuvážené" použitie sily vo svete a za podporovanie ďalších krajín získať jadrové zbrane.
Obsah Putinovho vystúpenia, ktoré výrazne poznamenalo atmosféru v dejisku 43. ročníka medzinárodnej konferencie o bezpečnostnej politike, označil generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer za sklamanie a za málo nápomocný.
"Sme svedkami takmer neuváženého použitia sily v medzinárodných vzťahoch," povedal ruský prezident na konferencii v Mníchove. "Jeden štát, Spojené štáty, prekročili svoje národné hranice v každom smere...To je nebezpečné, nikto sa už necíti byť istý, pretože nikto sa nemôže kryť medzinárodným právom."
Kritickú reakciu ruského prezidenta Vladimira Putina na margo rozšírenia Severoatlantickej aliancie na územie niekdajšieho Sovietskeho zväzu dnes v Mníchove generálny tajomník NATO odmietol.
Podľa jeho slov chceli nové členské krajiny patriť z vlastnej slobodnej vôle do demokratickej rodiny a preto sa rozhodli pre členstvo v NATO.
Putina už viackrát na mníchovské bezpečnostné fórum pozvali, tento rok pozvanie prijal. Máme potrebu a želanie vyjadriť sa k medzinárodnej problematike, vysvetlil pre agentúru Ria Novosti Putinov poradca pre zahraničnú politiku Sergej Prichodko.
Putin sa hnevá
Podľa amerického senátora Johna McCaina bol prejav ruského prezidenta "najagresívnejší prejav ruského lídra od konca Studenej vojny". (pokračovanie)
Najvyšší ruský predstaviteľ v ňom nešetril kritikou na adresu USA a ďalších západných krajín, ktoré sa podľa neho snažia vnútiť svoju vôľu zvyšku sveta a urobiť ho jednopolárnym.
"Čo je jednopolárny svet? Bez ohľadu na to, ako skrášľujeme tento výraz, znamená to jediné centrum moci, sily a jediného pána," vyhlásil ruský prezident a dodal: "Nemá to nič spoločné s demokraciou... Ľudia, ktorí nás učia o demokracii, sa ju nechcú sami naučiť."
Biely dom prejav prekvapil a sklamal
Nad obvineniami ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého sa USA pokúšajú vnútiť svetu svoju vôľu, Biely dom dnes vyjadril prekvapenie a sklamanie.
"Jeho obvinenia sú nezodpovedajúce," uviedol hovorca Národnej bezpečnostnej rady pri Bielom dome Gordon Johndroe. Dodal, že USA očakávajú pokračovanie spolupráce s Ruskom v oblastiach dôležitých pre medzinárodnú komunitu ako boj proti terorizmu či šíreniu zbraní hromadného ničenia.
Nehrajme sa na Boha
V. Putin navyše avizoval, že jeho krajina nepodporí riešenie otázky budúcnosti Kosova, ktoré by nebolo prijateľné tak pre Srbov, ako aj pre etnických Albáncov.
"Nehrajme sa na Boha a nesnažme sa riešiť ich problémy," vyhlásil Putin.
O konfliktoch v Iraku a Afganistane sa rečník nezmienil. Odmietol však tvrdenia, že Európska únia či NATO majú právo zasiahnuť v krízových regiónoch - oprávnenie na to má len OSN a tú nemôžu nahradiť. Varoval tiež pred novými pretekmi v zbrojení s tým, že plánovaný americký protiraketový systém je úplne nepotrebný a argumenty za jeho vytvorenie nie sú prijateľné.
Americkí účastníci konferencie, minister obrany Robert Gates, či republikánsky kandidát na prezidenta John McCain sledovali Putinov prejav bez zrejmých emocionálnych reakcií, zato však evidentne zaskočení jeho obsahom.
Nemecký spolkový minister obrany Franz Josef Jung (CDU) sa vyslovil za zintenzívnenie výmeny poznatkov medzi NATO a Ruskom s cieľom odstrániť napätie v ich vzťahoch.
Na margo protiraketového systému v Európe minister zdôraznil, že by aj do tejto otázky mala byť viac integrovaná Rada NATO a Ruskej federácie a dodal, že všetci máme v tejto súvislosti rovnaké záujmy.
NATO prechádza transformáciou od organizácie obranného k subjektu bezpečnostného charakteru, práve preto má bezpečnostná sieť mimoriadny význam, podčiarkol.
Franz Josef Jung zároveň ubezpečil, že šance pri prípadnom rozširovaní aliancie budú mať iba demokratické krajiny, ktoré do NATO neprinesú nové problémy. To znamená, že Gruzínsko v dohľadnom čase nemôže rátať s plnoprávnym členstvom, dodal nemecký rečník so zrejmým zámerom upokojiť ruskú stranu.
Zahraničnopolitický expert nemeckej sociálnej demokracie Karsten Voigt sa nechal počuť, že Putinova kritika USA pripomínala podobne ako jeho limuzína obdobie studenej vojny a že "sťaby parný valec" dal najavo všetok svoj hnev.
Tento medzinárodne uznávaný politik, ktorý je i koordinátorom spolkovej vlády pre nemecko-americké vzťahy, však podčiarkol: Musíme brať tento Putinov prejav vážne. Niet dôvodu na nervozitu. Skôr by sme mali analyzovať jednotlivé ním nadhodené otázky a potom by sa malo hovoriť o riešeniach.
Publicista Josef Joffe na margo vystúpenia ruského prezidenta vyjadril nádej, že nejakí tí historici snáď neprídu s názorom, že práve mníchovská konferencia sa v roku 2007 stala dejiskom vyhlásenia druhej studenej vojny.
Ukrajinský prezident Viktor Juščenko vyzval prítomných k úplnej integrácii jeho krajiny do európskych a transatlantických štruktúr. "Ukrajinu neslobodno ponechať v šedej zóne neistoty," formuloval hosť z Kyjeva a dodal, že Ukrajina chce byť neobmedzenou súčasťou starého kontinentu.
V. Juščenko ponúkol zároveň Európskej únii i Severoatlantickej aliancii rozsiahlu spoluprácu pri riešení globálnych kríz, ako aj dodávok energie.
Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves navrhol vo svojom vystúpení intenzívnejšiu integráciu tých krajín do NATO, ktoré nemajú perspektívu prijatia do EÚ. Súčasne varoval, aby sa odberatelia energie v rámci EÚ nestali v budúcnosti závislými na taktike veľkododávateľov, využívajúcich zdroje energie ako zahraničnopolitický nástroj.
