V rozhovore pre dnešné vydanie britského denníka The Guardian to povedal osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari, ktorý minulý týždeň v Belehrade a Prištine predložil svoj návrh pre Kosovo.
Ahtisaari má 13. februára vo Viedni začať konzultácie so srbskými a kosovskoalbánskymi lídrami pred tým, ako konečnú verziu plánu predloží na schválenie BR OSN.
Ahtisaari podľa Guardianu povedal, že ak niekto príde s "brilantnou myšlienkou" na prekonanie sporov medzi Srbmi a kosovskými Albáncami, zakomponuje ju do svojho plánu.
Bývalý fínsky prezident však uznal, že nie je optimista, pokiaľ ide o možnosť dosiahnutia kompromisu. Dodal, že rokovania budú trvať najneskôr do konca februára.
Srbsko odmietlo Ahtisaariho plán, ktorý predpokladá samosprávu pod medzinárodným dozorom so znakmi štátnosti - napríklad vlajkou, hymnou, ústavou, armádou a možnosťou žiadať o členstvo v medzinárodných organizáciách.
Podľa Belehradu plán otvára cestu pre nezávislosť Kosova, ktoré Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Srbská strana provincii ponúka veľmi širokú autonómiu v rámci hraníc Srbska. Kosovskí Albánci, ktorí tvoria v dvojmiliónovom regióne 90-percentnú väčšinu, žiadajú nezávislosť a Ahtisaariho plán privítali.
Emisár OSN uviedol, že BR OSN môže rozhodnutie o Kosove nanútiť v prípade, že žiadna strana neurobí ústupky, uvádza Guardian.
"Ak chce medzinárodné spoločenstvo vyriešiť túto situáciu, musí byť dostatočne odvážne a rozhodnúť o štatúte (Kosova), lebo zainteresované strany to nedokážu," citoval denník Ahtisaariho. Neschopnosť konať by viedla k "zhoršeniu bezpečnostnej situácie" a možnému stiahnutiu mierovej jednotky NATO, dodal.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
