Rusko zachvátil pomníkový boom. V niektorých mestách sú na uliciach húfy najrôznejších nových pamätníkov, ako napríklad v Čeľabinsku a Nižnom Novgorode.
V obidvoch mestách sa hitom sezóny stala socha dámy, ktorá sa pozoruje v naozajstnom zrkadle. Rovnako populárny sa stal pamätník venovaný ruskému opilcovi so psíkom, čo si postavili v Krasnojarsku. Krasnodarskí obyvatelia tvrdia, že to je oveľa typickejší symbol Ruska než nejaká ženská pred zrkadlom.
Pamätník písmenku a mačkám
V Ulianovsku, rodisku veľkého vodcu svetového proletariátu V. I. Lenina, nedávno odhalili pamätník ruskému písmenku „jo“, aby ich nikto nemohol obviniť z nedostatku zmyslu pre recesiu, pridali ešte pamätník svokre. Vždy má budovanie pamätníka nejaký hlbší zmysel, napríklad písmenko „jo“ oslavovalo v roku 1997 dvesto rokov narodenia, - po prvý raz sa objavilo v roku 1797 v almanachu „Aonidy“ na strane 166 v slove „sljozy“. Je to vraj písmenko s mimoriadnou charizmou, a ako také si pomník zaslúži.
V Petrohrade sa svojho pamätníka dočkali mestské mačky aj čističi kanalizácie, fotografovia, a napríklad aj „zajac, ktorý sa sám zachránil pred povodňou“ zvečnený neďaleko Petropavlovskej pevnosti.
Sochy osobností
Poslednou módou sú sochy s tvárami súčasných osobností. K tristoročnému výročiu Petrohradu sa v meste objavil vo forme sochy slávny filmový režisér Nikita Michalkov. Toho ešte obyvatelia mesta zniesli, ale nápad vytvoriť kamenného kontroverzného politika, dnes šéfa energetického monopolu RAO JES Anatolija Čubajsa, ich rozdelil na dva tábory.
Jedni tvrdia, že to je fajn recesia a nakoniec skôr pomsta než pocta nie menej obľúbenému politikovi Ruska (ktovie, kto okrem holubov sa ho rozhodne poškvrniť), druhí sú kategoricky proti zvečňovaniu politikov. Nakoniec sa energetici rozhodli vchod do svojej novej budovy skrášliť sochou jednoduchého elektrikára, ktorý zúrivo točí dynamom.
Sympatickým pamätníkom „odpočívajúceho hosťa v liečebnom sanatóriu“ sa môže pochváliť rekreačné zariadenie Soči. Bronzový mužík v šiltovke a papučiach naozaj vyvoláva v človeku túžbu rekreovať sa. V niektorých prípadoch je možné ale len ťažko určiť, či autor pamätníka chcel obecenstvo pobaviť, šokovať, dojať, či nahnevať.
Nostalgické diela
Do tejto kategórie patrí aj niekoľko nostalgických diel. Napríklad v novembri 2006 bola v robotníckej obci Gorodišče slávnostne odhalená nová busta V. I. Lenina. V Novorossijsku majú zasa svojho generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR Leonida Iľjiča Brežneva a v okresnom meste Gulkjevič si pred riaditeľstvom potravinárskej výroby postavili bustičku Nikitu Chruščova.
Pokým obyvatelia miest prejavujú väčšinou nadhľad pri skrášľovaní svojich ulíc, poslanci berú veci vážne. Vlani sa vrhli na rušenie starých a ustanovovanie nových sviatkov. Stihli vymyslieť hneď 20 nových štátnych sviatkov, a tento rok majú na programe naopak rušenie. Problém je s Dňom obrancov vlasti a Dňom vojenskej prehliadky. Občania nemusia mať strach, o dni voľna neprídu. Poslanci už hľadajú v historickom kalendári dôstojné náhrady. Podľa politológa Dmitrija Oreškina je táto hyperaktivita vo vymýšľaní a rušení sviatkov výsledkom toho, že ničím naozaj dôležitým sa poslanci nedokážu zaoberať. „Smutné. My sme si vás zvolili a vy ste nám vymysleli Deň patriota,“ povzdychol si za väčšinu ruských občanov Oreškin.
O čo sympatickejšia je politológom aj občanom iniciatíva tverskej radnice otvoriť v meste múzeum capa. Ktovie, akú podobizeň v ňom bude možné vidieť.
