Budapešť 6. februára (TASR) Za sériu demonštrácií, ktoré sa konali v septembri a v októbri, nesú síce v rôznej miere - zodpovednosť politici, verejnoprávne médiá aj inteligencia zaoberajúca sa spoločenskými vedami. Vyplýva to z hlásenia vládou poverenej odbornej komisie, ktorá dnes dokument zverejnila na internetovej stránke www.gonczolbizottsag.gov.hu.
Pri riešení vzniknutej situácie robila podľa názoru komisie chyby polícia, premiér aj prezident. Dokument, ktorý má spolu s prílohami 261 strán, predložili aj premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi.
Z hlásenia vyplýva, že dôvodom nepokojov bol okrem iného aj strach vyvolaný novou politikou vyhlásenou súčasnou vládou, zlá komunikácia politických prvkov, napokon aj snaha opozície zosadiť vládu.
K protestom prispeli aktuálne udalosti vo forme selektívneho zverejnenia prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý na straníckej pôde v Balatonöszöde priznal, že socialisti vo volebnej kampani klamali o stave krajiny, ako aj tendenčné zneužitie 50. výročia revolúcie v roku 1956. Predstavitelia skupín radikálnych pravičiarov konali pod vplyvom týchto skutočností fyzickú agresiu.
V spoločnosti vládne ešte sklamanie z nenaplnených očakávaní a ilúzií súvisiacich so zmenou režimu, a naplnené nádeje v súvislosti s členstvom v Európskej únii a s tým spojené možnosti rozvoja zo zdrojov únie sa nedostali do povedomia širokej vrstvy obyvateľstva. O demokracii sa šíria nebezpečné predstavy, že parlamentnú demokraciu možno nahradiť pouličným politizovaním.
Komisia okrem iného vláde odporučila, aby v záujme zlepšenia spoločenského prijatia dlhodobých a hlbokých reformných krokov rozšírila svoju spoluprácu so zainteresovanými organizáciami a odborníkmi, a možnosť rozhodovania v súlade s princípom subsidiarity posunula na čo najnižšie stupne spoločnosti.
Časť parlamentnej opozície svojim konaním v období mesiacov september a október, spochybňovaním výsledkov parlamentných volieb a pouličným citovým politizovaním v záujme zvrhnutia vlády ohrozila parlamentnú demokraciu, ale krízu ústavného systému nespôsobila.
Premiér Gyurcsány podcenil možné následky zverejnenia tajnej nahrávky svojho prejavu, preto nerozpoznal včas možnosť vzniku politickej krízy. A nevedel preto potrebným spôsobom ani reagovať. Prezident László Sólyom v snahe riešiť konflikt zdôraznil morálny rozmer krízy, jeho prejavy siahajúce takmer za hranice kompetencií hlavy štátu a pokusy, ktorým chýbala miestami úplná objektivita, boli vhodné na vytvorenie falošných predstáv a neprispeli k zlepšeniu ústavnej situácie.
Polícia konala protiprávne v momentoch, keď vzala na vedomie hlásenie o zhromaždení trvajúcom viac mesiacov, keď nerozohnala nenahlásenú demonštráciu, ktorá bola reakciou na Gyurcsányov zverejnený prejav, a keď demonštrácie na Kossuthovom námestí kvalifikovala ako volebné zhromaždenie a v čase volebného moratória zas také isté podujatie považovala za kultúrnu akciu.
Šéf Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Péter Gergényi nesie vážnu zodpovednosť za nezvládnutú policajnú akciu pri sídle štátnej televízie v septembri. Polícia mala nedostatočný operačný plán a zhodnotenie vzniknutej situácie bolo chybné.
Pri incidentoch 23. októbra napriek upozorneniam polície sa ultrapravicoví demonštranti zmiešali s pokojnými demonštrantmi, pričom v policajnom zásahu mohli utrpieť poranenia aj tí druhí.
Pri jesenných nepokojoch bolo zranených takmer 800 osôb, vrátane policajtov. Každý desiaty zranený musel byť ošetrený v nemocnici, niekoľkí utrpeli trvalé následky na zraku alebo sluchu. Škody na majetku a neplánované výdavky zo štátneho rozpočtu súvisiace s riešením vzniknutej situácie sa približujú k sume 10 miliárd forintov (v prepočte 1,4 miliardy Sk), škody spôsobené negatívnym vplyvom udalostí na cestovný ruch krajiny, obmedzovanie slobody a práva, fyzická a psychická trauma obyvateľstva sú nevyčísliteľné, konštatuje v hlásení komisia.
Zriadenie komisie inicioval premiér koncom októbra so zámerom, aby experti analyzovali dôvody, pozadie a následky septembrových a októbrových nepokojov.
